"Krakľu belasú môžeme pokojne nazvať drahokamom medzi vtákmi slovenských nížin. Na Slovensku však hniezdila krakľa belasá naposledy v roku 2010, na východnom Slovensku sme nezaznamenali hniezdenie dokonca už 24 rokov a viac ako štyri páry hniezdili na Slovensku naposledy v minulom tisícročí," spresnil Repel.
Ako z mnohých krajín Európy aj zo Slovenska krakľa podľa Repela na mnohé roky vymizla pre dramatický pokles jej stavov v dôsledku zmien poľnohospodárstva. Je viazaná na otvorenú, ale pestrú poľnohospodársku krajinu s dostatkom potravy. Ďalšou dôležitou podmienkou pre jej hniezdenie je dostupnosť hniezdnych príležitostí. "Prirodzene hniezdi v stromových dutinách po ďatľoch, ktorých je však v poľnohospodárskej krajine nedostatok, a preto veľmi rada využíva na hniezdenie vtáčie búdky," spresnil.
Ochranársky manažér SOS/Birdlife Slovensko Jozef Ridzoň skonštatoval, že vďaka absencii chemických postrekov proti rastlinným či živočíšnym škodcom miesto, kde zahniezdila, ako jedno z mála na slovenských nížinách prekypuje životom, pastva dobytka v krajine ako v jednom z mála nížinných území nezanikla, biodiverzita nemá v podobných územiach na Slovensku obdobu, a preto práve tu krakle našli dostatok potravy. "Presne takéto miesta chceme obnoviť aj inde na Slovensku, aby sa vrátil život do krajiny a s ním aj krakľa tam, kde už dávno vyhynula," povedal Ridzoň.
Spomenul zároveň petíciu "Za živú krajinu", ktorú SOS/Birdlife Slovensko spustila pred pár dňami, a ktorou žiada spolu s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením, Ochranou dravcov na Slovensku a iniciatívou My sme les Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, aby sa na poľnohospodárskej pôde hospodárilo menej intenzívne a na menších parcelách.
