Podľa jeho názoru odhalila najväčšie problémy pandémia nového koronavírusu. Jeden z krokov k náprave má byť vypracovanie Národného programu rozvoja športu na roky 2020 až 2030.
Siekel na piatkovom stretnutí s médiami, kde diskutoval so zastupujúcim generálnym riaditeľom sekcie športu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Petrom Dedíkom, uviedol pozitívne príklady iných štátov, Islandu či Austrálie:
"Aj po vzore iných krajín, ktoré pracujú systémovo, je pre nás výzva a obrovská úloha pripraviť Národný program rozvoja športu na roky 2020 až 2030 a zahrnúť doň názory kompetentných subjektov, ktoré pôsobia v športe. Cestou tohto programu môžeme presvedčiť aj iné rezorty, že šport nie je len to, čo vidia na televíznych obrazovkách a v novinách, ale je aj súčasť zdravotníctva a aktívneho života ľudí, aj staršej generácie."
Ministerstvo školstva zverejnilo materiál Národný program rozvoja športu už v roku 2001. "Nikto sa nepozerá, ako sa plní národný program rozvoja športu za uplynulé obdobie, lebo to nikoho nezaujíma. Práve súčasná situácia súvisiaca s koronavírusom nám odhalila reálnu situáciu v slovenskom športe. Dlhé roky sme si zakrývali oči a pozerali sme sa do falošného zrkadla, upokojovali sme sa tým, že máme športové výsledky a stále máme schopnosť priniesť medaily z olympijských hier. Situácia je ďaleko vážnejšia, ako sme si uvedomovali. Musí sa skončiť obdobie, ktoré sa vyznačuje úplným chaosom," povedal Siekel, ktorý vidí malý záujem pomôcť športu v kritických situáciách na čele s koronavírusom:
"Je alarmujúce, v akom stave sa nachádzajú naše kluby v kolektívnych športoch. Môžeme si prejsť každý národný zväz možno s výnimkou dvoch, ktoré túto situáciu nevnímajú ako ja, majú financovanie zabezpečené bez ohľadu na to, akým spôsobom sa budú vyvíjať ich členská základňa alebo športové úspechy, lebo takto zle bol systém nastavený. Hovorím o Slovenskom futbalovom zväze a Slovenskom tenisovom zväze, nie o Slovenskom zväze ľadového hokeja. Vidím, že aj napriek ťažkej pozícii slovenského hokeja sa snažia riešiť situáciu."
Koncom júna sa uskutočnilo 57. valné zhromaždenie SOŠV. Strešná organizácia si po ňom spravila anketu, do ktorej sa zapojilo približne 70 subjektov. Nespokojnosť s prístupom štátu vyjadrilo viac než 80 percent respondentov. Siekel však zdôraznil, že ich neznepokojuje iba financovanie: "Aj národné športové zväzy a naši členovia všeobecne hovorili o tom, že im chýba jasná koncepcia. Chceme vedieť, kde v spolupráci so štátom chceme dostať túto krajinu. Odpoveď musí dať Národný program rozvoja športu na dlhšie obdobie, ako je programové vyhlásenie vlády. Musíme si zadefinovať, čo je skutočný cieľ. Nie sú to strešná organizácia, financovanie športu, podporné a dotačné schémy ani vzorec. Ako chceme, aby Slovensko vyzeralo v roku 2030? Chceme mať zdravú populáciu, riešiť nie následky, ale príčinu vzniku chorôb, ako sú diabetes, kardiovaskulárne choroby, psychické problémy? Na to všetko máme odpovede, aj rezortní ministri si možno iba nie dostatočne uvedomujú, že cestou športu tieto problémy vedia riešiť, že prevencia je ďaleko lepšia ako liečba."
