Plány na chystanú premenu budovy zo 6. storočia, ktorá je na zozname svetového dedičstva UNESCO, vyvolali už pri piatkovom oznámení o prestavbe vlnu kritiky zo zahraničia i zo strany pravoslávnej cirkvi.
"Moje myšlienky mieria do Istanbulu. Myslím na chrám Božej Múdrosti a som veľmi roztrpčený," povedal v nedeľu najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi pri svojej pravidelnej modlitbe Anjel Pána na Námestí svätého Petra vo Vatikáne.
Hagia Sofia patrí k najnavštevovanejším pamiatkam Turecka, každoročne si ju pozrú v priemere tri milióny turistov. Monumentálne kresťanský chrám, v ktorom boli korunovaní byzantskí cisári, sa zmenil v mešitu už po dobytí Konštantínopolu (dnešného Istanbulu) osmanskými vojskami v roku 1453. Ako moslimská svätyňa potom slúžil takmer 500 rokov a počas tejto doby k nemu boli pristavené štyri minarety. Vnútri potom boli zakryté mozaiky s kresťanskými motívmi, ktoré boli odkryté po tom, čo sa pamiatka v roku 1934 zmenila na múzeum.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok podpísal dekrét o premene chrámu po tom, čo turecký Najvyšší správny súd predtým dospel k záveru, že takýto krok je legálny, pretože podľa jeho verdiktu bolo rozhodnutie ministerskej rady z roku 1934 zmeniť mešitu na múzeum protiprávne.
Dnešná poznámka pápžea Františka bola prvým komentárom rozhodnutia zo strany Vatikánu, poznamenala agentúra AFP.
Najvyšší predstaviteľ gréckej pravoslávnej cirkvi, konštantínopolský patriarcha Bartolomej predtým vyhlásil, že premena múzea v moslimský svätostánok rozdelí moslimskú a kresťanskú komunitu. Ankara uistila, že aj v prípade premeny chrámu na mešitu zostane zachovaný charakter stavby ako pamiatky svetového dedičstva.
