V pondelok 6. 7. 2020 odišiel jeden z najplodnejších hudobných skladateľov, Ennio Morricone († 91), ktorého úspešná kariéra trvala viac než šesť desaťročí.
Ako si naňho spomínajú moderátorka Alena Heribanová a spisovateľ Peter Gašparík?
"Pred pár rokmi sme vyrábali Anjelov strážnych s Enniom Morriconem pri príležitosti jeho koncertu v Prahe. V ten deň, keď mal stretnutie s novinármi, naňho čakalo množstvo českých a slovenských novinárov. Mali sme šťastie, že spomedzi tých, s ktorými sa mal rozprávať o koncerte, si vybral dvoch-troch, a tiež nás, na dlhší rozhovor. Manažér upravil moje otázky tak, aby sa žiadna netýkala jeho súkromného života, ale keď sme si spolu sadli a rozhovorili sme sa, bol to príjemný rozhovor, ktorý trval oveľa dlhšie.
Čo ma veľmi milo prekvapilo, bolo, že keď sme sa rozišli a po dvoch hodinách sme balili techniku a chceli sme sa vrátiť do Bratislavy, zrazu sa objavil Morriconeho manažér. Poprosil nás, aby sme chvíľočku počkali, pretože skladateľ by sa rád osobne rozlúčil. O chvíľu prišiel maestro s veľkou kyticou. Objal ma s komplimentom, že to bol krásny rozhovor a rozlúčil sa. Pre mňa to bol nezabudnuteľný zážitok. A tak si myslím, že džentlmeni ešte nevymreli. Žiaľ, v pondelok som sa už musela s touto myšlienkou rozlúčiť. Je mi smutno, ale taký je život."
"Morricone bol na Slovensku už v osemdesiatych rokoch, myslím, že na Kolibe nahrával hudbu k filmu Via Mala. Moja mama Tereza mu vtedy tlmočila a často spomínala na dve veci. Prvá bola, že bol génius, aj preto, lebo skúšal bez partitúry, všetko mal v hlave. Nad tým krútili hlavami aj naši hudobníci, že to ešte nevideli a celkovo boli zo spolupráce s ním nadšení. A druhá vec bola, že sa jej na konci tlmočenia opýtal, či sa s ním nechce ísť pozrieť do Talianska, na čo ona odpovedala, že je vydatá a má deti. Potom ďalej fungovali, akoby sa to ani nestalo. Mama na to vždy s úsmevom spomínala.
Ja som som sa skamarátil s Andreom Morriconem, synom Ennia, keď bol hosťom na Artfilme v roku 2002. Mal som na starosti niektorých VIP hostí. Andrea o otcovi rozprával len s veľkou úctou, bolo zrejmé, ako si ho váži. S láskou spomínal na ich spoločnú spoluprácu na slávnom filme Cinema Paradiso. Na druhej strane hľadal možnosti, ako sa od otca odlíšiť, a ako si nájsť svoju cestu. Veľa sme sa rozprávali aj o Slovensku. Vravel, že otca určite presvedčí, aby k nám ešte prišiel."
