Tohtoročná správa naznačila neustále zlepšovanie efektívnosti justičných systémov vo veľkom počte členských štátov. Zároveň sa podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra v mnohých členských štátoch zhoršovalo to, ako verejnosť vníma nezávislosť súdnictva.
Najhoršie pri hodnotení nezávislosti súdnictva zo strany občanov obstálo Slovensko (stav za výborný a celkom dobrý považuje menej ako 20 percent opýtaných) a potom Chorvátsko. Najnezávislejšie národné súdy majú podľa vnímania občanov vo Fínsku, Holandsku, Švédsku a Dánsku.
Podľa vyjadrenia podpredsedníčky EK pre hodnoty a transparentnosť Věry Jourovej je hodnotiaca tabuľka EÚ o súdnictve osvedčeným nástrojom pre analýzu trendov v oblasti súdnych systémov v Únii. Jourová ocenila, že súdne systémy v mnohých členských štátoch fungujú lepšie a že sa Európania môžu účinne domáhať spravodlivosti. Vyjadrila však znepokojenie nad tým, že v ďalších krajinách dosahuje nezávislosť súdnictva v očiach verejnosti veľmi nízku úroveň, pričom jedným z hlavných dôvodov tohto stavu sú politické tlaky.
Komisia skonštatovala, že od roku 2012 možno pozorovať pozitívny vývoj v tejto oblasti vo väčšine členských štátov, ktoré boli označené ako štáty čeliace špecifickým výzvam. Dĺžka súdnych konaní na súde prvého stupňa sa znížila alebo zostala stabilná, takmer všetky členské štáty oznámili vysoký podiel vybavených vecí (viac ako 97 percent), čo znamená, že súdy sú schopné riešiť nové prípady a zároveň dosahovať pokrok vo vybavovaní nedoriešených prípadov.
Hodnotiaca tabuľka skúma aj efektívnosť v konkrétnych oblastiach práva EÚ, vybraných z dôvodu ich významu pre jednotný trh a podnikateľské prostredie. Medzi ne patrí aj spotrebiteľské právo, pranie špinavých peňazí (dĺžka súdnych konaní na súde prvého stupňa sa rôzni od jedného roka v priemere až po dva roky). Vnímanie nezávislosti súdnictva sa však v porovnaní s rokom 2019 znížilo. Komisia s odkazom na výsledky prieskumu Eurobarometer zverejnené v piatok upozornila, že miera nezávislosti justície podľa vnímania občanov sa v dvoch tretinách členských štátov v porovnaní s rokom 2016 zlepšila.
Avšak v porovnaní s minulým rokom sa vnímanie nezávislosti v očiach verejnosti znížilo približne v dvom pätinách všetkých členských štátov. Najčastejšie uvádzaným dôvodom nedostatočnej nezávislosti súdov a sudcov sú zásahy alebo tlak zo strany vlády a politikov a potom tlak vyvíjaný na základe ekonomických či iných špecifických záujmov.
Komisia ocenila, že skoro všetky členské štáty sprístupňujú o svojom súdnom systéme určité informácie online a väčšina z nich poskytuje informácie prispôsobené osobám so zrakovým, sluchovým a rečovým postihnutím.
Členské štáty sa začínajú pripravovať na vydávanie strojovo čitateľných rozsudkov, aj keď pokrok dosiahnutý pri príprave týchto opatrení sa medzi členskými štátmi líši. Rozsudky v tomto formáte sú užívateľsky prístupnejšie a dostupné širšej verejnosti. Aj keď ženy stále predstavujú menej ako 50 percent sudcov vo väčšine najvyšších súdov členských štátov, údaje od roku 2010 ukazujú, že ich podiel sa vo väčšine členských štátov postupne zvyšuje.
