Paul Johnson napísal vyše 50 kníh a prispieval do novín a časopisov na celom svete. Vo svojich historických dielach sa venoval širokému spektru tém od stredoveku až po 20. storočie, pričom bol autorom aj viacerých biografií. Paul Bede Johnson sa narodil 2. novembra 1928 v anglickom Manchestri. Študoval na strednej škole založenej na jezuitskej metóde, a následne na Univerzite v Oxforde, kde bol jedným z jeho lektorov v Oxforde aj historik A.J.P. Taylor.
Po skončení štúdia slúžil v britskej armáde, pričom dislokovaný bol najmä na Gibraltáre. Vojenská služba mu v 50. rokoch dopomohla k získaniu miesta pomocného redaktora v parížskom periodiku Realités. Neskôr pôsobil ako parížsky korešpondent britského spravodajského magazínu New Statesman, pre ktorý následne pracoval aj po svojom návrate do Londýna v roku 1955.
Johnson mal v začiatkoch svojej kariéry blízko k ľavicovej ideológii. V 70. rokoch 20. storočia však začal mať čoraz viac konzervatívne názory a obhajovať politiku Margaret Thatcherovej, ktorej po tom ako sa stala premiérkou, ponúkol poradenstvo v politike obmedzovania právomocí odborov a stal sa tiež jedným z autorom jej prejavov, približuje AP.
Niektoré Johnson názory boli považované za kontroverzné. Medzi také podľa AP patrilo, keď na vrchol svojho rebríčka politických osobností 20. storočia zaradil zakladateľa moderného Singapuru Li Kuang-jaoa, pričom sa o ňom vyjadroval veľmi pochvalne napriek kritike mnohých, ktorí tohto politika považujú za tyrana a upozorňujú na jeho svojvoľné zadržiavanie politických oponentov. Do zoznamu naopak ani nezaradil ikonického bojovníka proti apartheidu a niekdajšieho prezidenta Juhoafrickej republiky Nelsona Mandelu, ktorého kritizoval.
Svojimi konzervatívnymi názormi si však získal fanúšikov medzi americkými pravicovými politikmi a v roku 2006 mu vtedajší prezident USA George W. Bush udelil Prezidentskú medailu slobody (Presidential Medal of Freedom).
