Zomrel slovenský architekt Dušan Kuzma

"Bol členom Spolku architektov Slovenska (SAS) a patril medzi našich najvýznamnejších architektov, o čom svedčí aj udelenie prestížnej ceny Emila Belluša v roku 2000 za celoživotné dielo," potvrdil dnes pre TASR Peter Mikloš poverený riadením kancelárie SAS.

Kuzma sa narodil 17. marca 1927 v dedinke Mestečko pri Púchove. Štúdium architektúry absolvoval na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave v roku 1952. Ďalšie dva roky tam pôsobil ako asistent a neskôr praxoval u známeho francúzskeho architekta Auguste Perreta v Paríži. V rokoch 1954-1960 pracoval v štátnej správe ako vedúci odboru architektúry a výstavby.

Od roku 1960 pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, kde jeho zásluhou vznikla škola architektúry. Tam bol vedúcim katedry architektúry, ktorú sám založil. Počas svojej tvorby a pedagogickej kariéry programovo sledoval spojenie architektúry s výtvarným umením.

Okrem Pamätníka SNP v Banskej Bystrici, ktorý vytvoril so sochárom Jozefom Jankovičom je tiež autorom (v spolupráci s mnohými významnými architektmi a inými umelcami, napríklad Antonom Cimmermanom, Jánom Kulichom atď.) budov Matice slovenskej v Martine (1964–1975), Výskumného ústavu zváračského v Bratislave (1953–1956) a budov VŠVU na Drotárskej ulici. Vytvoril alebo bol spoluautorom veľkého množstva pamätníkov, medzi ktorými dominuje Pamätník SNP na Námestí SNP v Bratislave (1973–1974), Andreja Sládkoviča (1957) v Krupine, Ferdiša Kostku (1957) v Stupave, profesora Frica Kafendu v Slávičom údolí (1967) a mnohé ďalšie.

Medzi veľmi významné patria aj viaceré jeho súťažné návrhy, najmä prvá cena v súťaži na Konzervatórium pod Hradom (1963), alebo viaceré zahraničné súťaže, napríklad na radnicu v Toronte (1956) a Amsterdame (1967), Kultúrne centrum v Paríži (1972) či Národnú operu v Sofii (1975). Na VŠVU pôsobil do odchodu do dôchodku v roku 1989. V roku 1970 mu udelili Cenu Dušana Jurkoviča, v roku 1975 Národnú cenu SR a v roku 1984 titul Zaslúžilý umelec. V septembri 2000 mu za celoživotné dielo SAS udelil titul laureáta ceny Emila Belluša.