Novému Času sa s Puškárom podarilo spojiť a poskytol nám exkluzívny rozhovor o tom, ako to za múrmi basy vyzeralo. Obvinený je z podvodu a krátenia dane a poistného, za čo mu hrozí 7 až 12 rokov väzenia. Policajný prezident ho označil za hlavu zločineckého gangu, ktorý obral štát o tri milióny eur.
Policajti vás zadržali v Hainburgu ešte v máji. Ako k tomu došlo a kde konkrétne vás chytili?
- Polícia napriek tomu, čo podsúvala, vedela presne, kde sa nachádzam. Písal som vyšetrovateľke, súdu, prokuratúre 6 emailov a 3 písomné listy so žiadosťou o termín, kedy a kam sa mám dostaviť, nedostal som žiadnu reakciu. Dôvodom uväznenia bolo, že som sa nedostavil na úkon, na ktorý ma nijako nepredvolali. Mal som riadne nahlásený pobyt tri kilometre od Bratislavy. Viac ako 15 rokov mám rovnakú korešpondenčnú adresu a vždy preberám poštu, žiadne predvolanie mi neposlali. Moja adresa, telefón, email sú verejné. Všetci vedeli aj cez médiá, kde sa nachádzam. V Hainburgu som chodieval do rovnakej kaviarne, vedľa lekára, kam som chodil na kontroly. Jediný, kto ma akože „nevedel“ nájsť, bola „elitná“ vyšetrovateľka z NAKA? Celé je to vymyslené od začiatku. Potom do Hainburgu poslali za mnou osobu, ktorá ma nahovárala, aby som nelegálne prešiel hranicu, a nútila mi falošný pas. Všetko som odmietol, neveril som, ako ďaleko dokážu zájsť. Zložka slovenskej polície sa neštíti v zahraničí porušovať zákony inej krajiny.
Nedávno vás z väzby prepustili, po štyroch mesiacoch. Aké to tam bolo?
- Bolo to veľmi ťažké obdobie aj preto, že väzba v Žiline je najhoršou na Slovensku, nedodržujú sa tam zákonné podmienky. Väčšina ľudí, čo sú vo väzbe, tam aj patrí, preto občania dlhodobo ignorujú fakt, že väzba sa niekedy zneužije na protiobčianske ciele, ako to urobili mne. Pretože keď vládnu zločinci, musia zatvárať aj nevinných.
Ako sa k vám správali za múrmi väznice?
- Stretol som sa tam so všeličím a s kadejakými ľuďmi. To je asi na samostatnú reportáž. Vedenie väznice v Žiline a niektorí bachari sú asi školení robiť napriek. Potom aj tí normálni, ktorým ide o to, aby sa páchatelia napravili, strácajú chuť do práce. Keď príde kontrola do väznice, pripravia, aby sa ligotalo to, čo im ukazujú. Realita je iná. Aj keď mi robili zle a porušovali predpisy, nedá sa reálne sťažovať. Napríklad mi otvárali listy od advokáta, čo je zakázané, počas 12 týždňov ma 11-krát presťahovali z cely na celu. Advokáta nechali čakať aj hodinu a potom som s ním nemohol hovoriť dlhšie ako 15 minút. Ponižovanie osobnosti je asi súčasťou ústavného poriadku. Hovorí sa, že úroveň reštaurácie poznáte podľa toaliet, potom vyspelosť spoločnosti podľa úrovne väzníc. Tieto zariadenia skôr prispievajú k zhoršeniu človeka ako k jeho náprave.
Bol rozdiel medzi rakúskym a slovenským ústavom?
- Je to podobné, strava bola na Slovensku lepšia. V Rakúsku dbajú viac na účel väzby. Veci, ktoré sú na slobode logické, sú zrazu zakázané napriek tomu, že to neodporuje účelu väzby.
Aký bol váš denný harmonogram a čo ste počas dňa robili?
- Marcus Aurelius povedal, že všade, kde žijú ľudia, môžu žiť dobre. Snažil som sa tým riadiť. Učil som sa v rámci možností, cvičil som, čítal som knihy. Ako som vravieval, keby ma zavreli za môj názor, tak si aspoň budem čítať a vzdelávať sa. Viacerých nevinných pod rôznymi zámienkami v histórii pozatvárali za ich názory. Obával som sa, že za moje verejné vystupovanie a vyjadrovanie názoru sa to môže stať aj mne.
Kauciu 75 000 € za vás zaplatila mama. Odkiaľ mala rodina peniaze na jej zloženie?
- Zaplatili ju moji rodičia, časť peňazí si požičali, pretože kaucia je veľmi vysoká.
Čo v súčasnosti robíte?
- Riešim veci, ktoré som povinný dokončiť pre klientov. Snažím sa pochopiť tento chorý systém i to, prečo v Rakúsku dostávajú imigranti viac ako 800 eur, ubytovanie a stravu zadarmo a na Slovensku ľudia dostávajú za prácu aj menej ako polovicu. Snažím sa pochopiť aj to, prečo odchádzajú produktívni občania do zahraničia, kde produkujú pre tieto štáty mesačne asi 200 000 000 eur, pritom u nás zadarmo vyštudovali, dostali zdravotnú starostlivosť. Venujem sa tomu, aby som dokázal o tom nikomu nerozprávať, nič nepísať a neupozorňovať na to. Verím, že na Slovensku neostali len apatickí ľudia. Pracujem na exekútorskom úrade, pretože advokátska komora neakceptuje prezumpciu neviny. Venujem sa rodine a snažím sa splynúť s davom. Zvažujem napísať knihu.
Chodíte aj na verejnosť, medzi ľudí? Ako na vás reagujú?
- Chodím. Ľudia reagujú podľa miery informovanosti a odvahy. Niektorí sa boja rovnako ako za iných totalít. Som však milo prekvapený, koľko ľudí chápe, aká je pravda. Hovoria, že im je jasné, prečo si to na mňa polícia vymyslela. Dokonca ma povzbudzujú, aby som pokračoval aj v politike. Momentálne však politiku nechcem robiť.
Stále ste obvinený z podvodu a krátenia dane, za čo vám hrozí 7 až 12 rokov vo väzení. Ste pripravený odsedieť si trest v takej výške?
- Som krivo obvinený zo skutkov, ktoré som nemohol spáchať, pretože v čase, keď sa údajne mali stať, som ani nebol na Slovensku. To, že som nevinný, nie je o tom, ako sa cítim. To nie je o tom, či som ochotný, ja budem rešpektovať rozhodnutie spravodlivého súdu. Nie som taký silný, ako boli niektoré osobnosti svetových či slovenských dejín, ktoré boli ochotné pre svoj názor dať sa popraviť alebo ukrižovať. V tomto prípade ide čisto o zámienku a som obvinený za to, že som verejne prezentoval pravdu a názory. Vždy som dodržiaval zákon, a to aj morálny. Pochopil som jednu vec, radšej budem v tichosti žiť svoj život a nepoukazovať na zneužívanie moci a okrádanie ľudí, pretože ľudia majú vždy to, čo chcú.
Budete dodržiavať pravidlá dané súdom?
- Vždy som dodržiaval pravidlá dané súdom. Vždy som ctil, ctím a budem si ctiť zákon. Riadim sa tým - Nemo est supra leges. Myslím si, že práve médiá by mali vykonávať verejnú kontrolu, nie posluhovačov politikom. Ľudia mi hovoria, že si mám dávať pozor, mám sa prestať starať do politiky, aj keď mám pravdu, pretože aj tak sa nič nedá zmeniť. Ja sa však pýtam, či v roku 1989 si niekto myslel, že sa niečo zmení. A zmenilo sa! Určite nie samo, iba preto sa zmenilo, že sa ľudia odhodlali postaviť zločineckému režimu napriek tomu, že im hrozili perzekúcie ako teraz mne. Bol aj ďalší dôvod, prečo sa to celé spustilo, o ktorom ešte nemôžem hovoriť.
