Referenti sa striedajú ako na bežiacom páse - po odsúdenom exhovorcovi za detskú pornografiu a jeho nástupcovi, ospevujúcom svoju mužskosť, v priebehu roka opäť hľadajú vhodného uchádzača. Podľa aktuálneho oznamu na úradnej tabuli sú však slovenskí záujemcovia v tomto meste diskriminovaní.
Na diskrimináciu Slovákov upozornil Rožňavčan Peter Šima (58). „Je zarážajúce a znižuje to kredit mesta, že zodpovední ľudia nedokážu stanoviť podmienky na výber vhodného kandidáta. Hoci sám rozumiem maďarsky, nechápem, prečo je v našom meste táto menšina vo výhode voči väčšine, keď je práve maďarčina podmienkou ako predpoklad pre kultúrneho referenta. Vylučuje to iných, ktorí sú pritom odborne zdatní!“ uviedol dôchodca.
Z celkového počtu obyvateľov Rožňavy - 18 425 sa k maďarskej menšine hlási len 19,84 %. „Ideme nad rámec zákona, lebo pri tejto pozícii stačila oznamovacia povinnosť,“ uviedol pre Nový Čas primátor Pavol Burdiga. „Maďarskej menšiny u nás žije 20 percent, čiže je to v poriadku. Máme aj dve partnerské mestá, v ktorých sa hovorí maďarsky a všetky podujatia sa prekladajú do tohto jazyka. Na konaní sa môže zúčastniť každý, podstatné bude, aby bol vybraný uchádzač odborne zdatný. Nemusí teda hneď vedieť maďarsky, ale časom by ju mal ovládať.“ Ako Burdiga dodal, podmieniť znalosť maďarčiny s dodatkom, že by bola vítaná, mohli, no toto konanie už zverejnili v inej podobe a zatiaľ stále prebieha.
Čo hovoríte na časté výmeny referentov a povinnú maďarčinu?
Ariana Palme (20), študentka, Rožňava
„Ja síce rozumiem maďarsky, ale asi nie je celkom správne, keď je maďarčina podmienkou. Mala by to byť len výhoda.“
Štefan Kaposvári (51), nezamestnaný, Rožňava
„Znovu sa mení referent? Maďarčina je však v poriadku, referent kultúry by predsa tak mal vedieť hovoriť.“
Karolína Janková (36), nezamestnaná, Rožňava
„Normálne to nie je, keď sa tak často striedajú. Deti mi chodia do maďarskej školy, bolo by dobré, keby referent ovládal maďarčinu.“
