Dvojica z Veľkej Británie plánovala svadbu a snažila sa dokonca o dieťatko. V lete si kúpili zájazd do Tuniska, ktorý im však navždy zmenil životy. Počas plávania v hotelovom bazéne začuli niečo, čo im pripomínalo ohňostroj. Až keď zbadali vydesených turistov bežať o život, uvedomili si, že sa dovolenkovým rajom ozýva streľba. Atentátnik Selfeddine Rezgui zaútočil na pláži hotela Imperial Marhaba. Namieril zbraň na Kristy, pričom ju viackrát trafil do nohy. Neskôr odpáli granát, čo Radleymu škaredo zranilo členok. Rezguiho besnenie v júni 2015 si vyžiadalo 38 obetí.
Snúbenci sa v chaose, ktorý po útoku vládol, rozdelili, keďže ich zobrali do rozdielnych nemocníc. Radleymu bolo dokonca povedané, že Kirsty je mŕtva. Až po 24 hodinách sa dozvedel, že jeho láska žije a nasledovalo emotívne stretnutie. ,,Radley bol na vozíčku, ja na lôžku. Nemohli sme sa ani pobozkať, len sme plakali. Nemohli sme uveriť, že sme obaja naozaj prežili,“ spomína Kirsty, ktorej lékari zachránili nohu. Po návrate do Británie Radley trpel posttraumatickou poruchou a užíval upokojujúce lieky. Nebol schopný sa o zranenú Kirsty postarať, preto sa jeho snúbenica na čas presťahovala k otcovi. ,,Po pár týždňoch som sa nasťahovala späť, ale nič už nebolo ako predtým,“ hovorí smutne pre Mirror.
Obaja boli po útokoch emočne otrasení a vracali sa im strašné spomienky. Kirsty však svoje pocity pred Radleym skrývala, lebo videla, ako je na tom zle. ,,Predtým som mu hovorila všetko, ale teraz som sa s trápením obracala radšej na rodinu, oni nereagovali tak citlivo,“ hovorí. ,,Radley ma vždy ochraňoval a mám pocit, že sa cítil previnilo za to, že ma neuchránil a že moje zranenia boli horšie ako jeho. Nedokázal sa pozerať na to, aké mám bolesti.“
Medzi snúbencami vznikla neprekonateľná priepasť, oboch hrozivý zážitok veľmi zmenil. ,,Nedá sa opísať, aké ťažké je žiť normálny život po tom, čo prežijete teroristický útok,“ hovorí smutne Kristy. S Radleym krízu neprekonali a rozišli sa. ,,Som zničená, ale neviním Radleyho z ničoho. To, čím sme si prešli, by otriaslo každým párom. Boli sme stále v stese. Ľakali sa pri každom zvuku, báli sa, že je to streľba. Zároveň sme o tom nedokázali spolu hovoriť, lebo sme nechceli tomu druhému pridávať starosti. Nemohli sme ani spať v jednej posteli, lebo každú noc sa jeden z nás zobudil roztrasený a s plačom na sen, že sme v tom hoteli.“ Kirsty dúfa, že s Radleym dokážu byť aspoň kamaráti a smutne priznáva: ,,Môj život sa obrátil naruby. Nebyť tých útokov, s Radleym by sme boli spolu.“
