Sviatok vznikol na Medzinárodnej ženskej konferencii v Kodani v roku 1910. Mal pripomínať veľký štrajk 40 000 newyorských krajčírok z roku 1908. Počas socializmu patril k najvýznamnejším sviatkom. „Spoločenská emancipácia žien patrila k oficiálnym politickým cieľom socialistického režimu. Medzinárodný deň žien slúžil na bilanciu toho, čo sa dosiahlo, na ďakovanie ženám za to, čo robia v práci aj v rodine a tiež na rekapituláciu dlhov, ktoré ,spoločnosť‘ mala voči ženám. Tu sa pripúšťali kritické prejavy - hovorilo sa o nedostatku škôlok, ale aj polotovarov, ktoré by ženám uľahčili ich ,druhú pracovnú zmenu‘ v domácnosti,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá.
Pamätníci spomínajú aj na to, že sviatok žien oslavovali najmä muži. „Oslavy sa líšili od podniku k podniku. Na časti s programom sa určite zúčastňovali všetci, na neformálnej časti veľmi pravdepodobne zostávali dlhšie muži, lebo ženy sa ako obvykle ponáhľali za deťmi a rodinnými povinnosťami. Manželia ich v tom na MDŽ málokedy zastúpili - ,museli‘ predsa oslavovať svoje kolegyne,“ dodáva Kusá.
Na začiatku 90. rokov sa objavila snaha nahradiť MDŽ Dňom matiek. „Dnes tieto sviatky existujú vedľa seba a len obchodníci by vedeli povedať, kedy predajú viac kvetov a bonboniér. Obchod nedovolí, aby sme zabudli na MDŽ, no tento ďakovný rozmer sviatku (teda akési vykupovanie sa z dlhov voči ženám darčekmi) je vzdialený jeho pôvodnému zmyslu,“ uzatvára sociologička Kusá.
