Pán už pred rokom zomrel, no Máša vytrvalo chodí do vestibulu nemocnice. Mášin príbeh sa začal pred dvoma rokmi, keď jej pána, dôchodcu z dediny Dvurečie, prijali chorého do nemocnice. Jeho meno médiá nezverejnili, no muž prišiel do nemocnice aj s Mášou, ktorá zrejme bola jeho jedinou spoločníčkou. Verný pes každé ráno prichádzal do vestibulu nemocnice a čakal na svojho pána. Večer sa vždy vracal domov, aby strážil dom. Jej pán však medzitým zomrel.
„Keď sa jej pozriete do očí, vidíte, že je smutná. Toto nie sú žiarivé oči veselého psa. Teraz lieky nepomôžu,“ sťažuje sa primár nemocnice Vladimir Bespalov. Dúfa, že sa nájde rodina, ktorá sa Máše ujme a od ktorej sympatická sučka nebude chcieť ujsť.
Mášin prípad je vzácny, no nie jediný. V japonskom Tokiu stojí socha psa, ktorý chodieval desať rokov vždy o štvrtej hodine čakať na železničnú stanicu svojho pána. Ten v roku 1925 zomrel, no pes Hačiko každý deň až do svojej smrti prichádzal v tom istom čase na perón a verne čakal svojho pána.