Dávky dostávali osoby vyhostené zo Spojených štátov pre svoju nacistickú minulosť. Vyplácala ich federálna Agentúra pre sociálnu bezpečnosť (SSA) a to na základe medzery v platnej americkej legislatíve. Agentúra AP - na základe dokumentov americkej administratívy a rozhovorov so zainteresovanými činiteľmi - dospela k záveru, že od roku 1979 dostávalo dávky minimálne 38 zo 66 bývalých nacistov a vojnových zločincov, vypovedaných z USA.
Z vyšetrovania AP vyplýva, že prísľub vyplácania sociálnych dávok v minulosti využívalo americké ministerstvo spravodlivosti v rámci vyvíjania tlaku na bývalých nacistov, aby dobrovoľne opustili územie USA. Ak títo s takouto neoficiálnou dohodou súhlasili, alebo jednoducho utiekli z USA pred formálnou deportáciou, mohli aj v zahraničí naďalej poberať peniaze od SAA. Úrad pre osobitné vyšetrovania (OSI), patriaci pod ministerstvo spravodlivosti, sa týmto spôsobom dokázal v mnohých prípadoch vyhnúť zdĺhavému deportačnému procesu a zvýšiť počty nacistov vyhostených zo Spojených štátov.
Napriek námietkam ministerstva
Tieto praktiky sa dlhodobo využívali napriek dôrazným námietkam amerického ministerstva zahraničných vecí, predstaviteľov SSA a nesúhlasu zahraničných partnerov USA. Výhrady však napokon prispeli k tomu, že sa program, neformálne nazývaný "Nazi dumping" (Odhadzovanie nacistov), prestal využívať. Medzera v amerických zákonoch, ktorá ho umožnila, ale odstránená nebola.
Agentúra AP identifikovala najmenej štyri prípady žijúcich poberateľov takýchto dávok. Je ním napríklad bývalý dozorca v koncentračnom tábore Sachsenhausen Martin Hartmann. Ten odišiel z USA do Berlína v roku 2007, krátko pred tým, než mu odobrali americké občianstvo. Ďalším je bývalý dozorca v koncentračnom tábore Osvienčim Jakob Denzinger (90), ktorý ušiel z USA do Nemecka v roku 2007. V súčasnosti žije v priestrannom byte v chorvátskom Osijeku.
