Vyhlásila to predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková. Ako uviedla, plénum podanie zamietlo z procesných dôvodov, lebo ani za návrh poslancov, ani za návrh sudcu spravodajcu nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina, teda sedem z jedenástich prítomných sudcov. ÚS teda ani po troch rokoch nerozhodol, či je dvojaké občianstvo protiústavné, alebo nie. Ako uviedol právny zástupca navrhovateľov Gáborl Gál, zvážia podanie na medzinárodný súd pre ľudské práva. Ústavný súd sa podľa Gála zachoval alibisticky. "Asi sudcovia ústavného súdu nemajú názor na túto vec a pritom slovenskí občania proti svojej vôli prichádzajú o štátne občianstvo. Táto vec z našej strany neskončila, budeme robiť ďalšie kroky na medzinárodnej i domácej scéne,“ povedal Gál. Podľa neho súd nerozhodol z procesných dôvodov, pretože ak sa za ústavnosť, alebo protiústavnosť zákona nevyjadrí nadpolovičná väčšina sudcov, ústavný súd návrh zamietne.
S podaním sa na Ústavný súd SR obrátila v septembri 2011 skupina poslancov NR SR, ktorá napadla ustanovenia Zákona o štátnom občianstve, ktorý po novele z roku 2010 neumožňoval občanom Slovenskej republiky mať dve štátne občianstva. Navrhovatelia žiadali, aby ÚS SR rozhodol, že je to v rozpore s ústavou. Súčasne požiadali súd, aby do rozhodnutia vo veci samej pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení, no ten ich žiadosti nevyhovel.
Novelizované ustanovenia zákona schválili poslanci NR SR ako reakciu na maďarský zákon, umožňujúci získať maďarské občianstvo aj Maďarom, ktorí nemajú trvalé bydlisko na území Maďarska. Na základe tohto zákona, novelizovaného v roku 2010, slovenskí občania, ktorí príjmu občianstvo aj inej krajiny, prídu o slovenský pas. Zatiaľ sa tak stalo v 600 prípadoch. Na sporné ustanovenie, podľa ktorého strácajú slovenské občianstvo všetci, ktorí prijali občianstvo inej krajiny, najväčšmi doplácajú občania ČR. Za nimi nasledovali tí, ktorí prijali nemecké, rakúske a maďarské občianstvo.
Ministerstvo vnútra pracuje na novej verzii novely Zákona o štátnom občianstve, ktorá má byť miernejšia ako doterajšia a má sa viazať k miestu trvalého pobytu.
