Z policajtky sa tak v sekunde stala mama-bojovníčka, ktorej milovaný chlapček je od nej závislý 24 hodín 7 dní v týždni. Nebojujú len s jeho postihnutím, ale aj s absurdnými pravidlami zo strany štátu.
Jana išla do pôrodnice úplne v pohode, pôrodu sa nebála, veď tehotenstvo malo bezproblémové a ona bola zdravá žena. „Martinkov príchod na svet celou mierou skomplikovala svojou nezodpovednosťou a benevolentnosťou lekárka. Hoci bol pôrod spontánny, Maťka museli ťahať kliešťami,“ spomína na hororové chvíle mamička chlapca, ktorý bol následne 20 minút oživovaný. „Dva dni nato, po vysadení liekov proti kŕčom, znovu upadol do kómy a musel byť aj oživovaný. Už na začiatku nemal sací reflex. Musel byť kŕmený sondou, aj keď som mu mlieko odsávala,“ spomína na dni pred 11 rokmi Jana.
Výčitky aj bezmocnosť
Prečo ja, prečo my? To boli otázky, ktoré sa v mysliach prvorodičky striedali s výčitkami a obviňovaním. Janin manžel si ju zobral na reverz domov a za synčekom chodievali aj s odsatým mliekom. Prognózy boli alarmujúce. Plakala ona, manžel aj rodičia, niekoľkokrát si museli vypočuť, aby sa s Martinkom prišli rozlúčiť, že sa nedožije rána. Osud to však zariadil inak - synčeka si priniesli domov a začal sa skutočný, no už celoživotný boj. „Nik nám nič nevysvetlil, nik nám nič nepovedal, učili sme sa za pochodu. Náš život bol odrazu nemocnica, terapie, domov, nemocnica, terapie a tak dokola,“ opisuje Jana.
Absurdita zákona
Zoznam Martinkových diagnóz je dlhý... Trpí detskou mozgovou obrnou, má hypotóniu, kvadruparézu, čo znamená ochrnuté všetky štyri končatiny, nesedí, nedrží hlavičku, nevidí, nepočuje, trpí neliečiteľnou epilepsiou, papá cez sondu PEG priamo do žalúdka, nemá mimiku, neplače ani nevydáva zvuky. Jeho stav je popisovaný ako vegetatívny stav. Fungujú mu iba základné životné orgány, mozog nie. Napriek tomu musí absolvovať povinnú školskú dochádzku! Keď sa Jana snažila zistiť, ako sa má jej syn v tomto stave vzdelávať, dočkala sa odpovede, že každé dieťa je vzdelávateľné. „Martinko má individuálny študijný plán. Zlatá pani riaditeľka a pani učiteľka robia len to, čo im prikazuje zákon, posielajú nám domáce úlohy,“ opisuje absurditu zákona mamička Jana.
