Rozhodol o tom bratislavský okresný súd. Vyhovel tak miliardárovi slovenského pôvodu, ktorý chcel žalobou očistiť svoje meno. Verdikt súdu nie je právoplatný. "Podľa súdu nebolo preukázané, že navrhovateľ vedome spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou a že bol jej agentom," povedala sudkyňa v odôvodnení verdiktu. Dodala, že samotná evidencia Babiša v archívnych zväzkoch ŠtB nepreukazuje jeho vedomú spoluprácu s komunistickou tajnou políciou. Zdôraznila tiež, že neexistuje písomný záväzok Babiša spolupracovať s ŠtB.
Babiš zažaloval Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý zväzky po Štátnej bezpečnosti spravuje. Majiteľ holdingu Agrofert vedomú spoluprácu s ŠtB dlhodobo popiera. Tvrdil, že za komunizmu ako pracovník podniku zahraničného obchodu Petrimex prišiel do kontaktu s príslušníkmi ŠtB, ktorí sa podľa neho iba zaujímali o obchodné aktivity Petrimexu.
Eštebák ho podržal
Z archívnych dokumentov vyplýva, že Babiš sa v roku 1980 stal dôverníkom ŠtB a že o dva roky neskôr ho k údajnej spolupráci s tajnou políciou ako agenta s krycím menom Bureš získal nadporučík ŠtB Július Suman. Ten tento rok v apríli ale na súde vyhlásil, že táto informácia nie je pravdivá a že Babiš k ŠtB Ťa nebol.
Práve Šumanovo svedectvo médiá označovali za kľúčové v celom procese, ktorý začal v júni minulého roka. Aj ďalší príslušník ŠtB Andrej Kuľha na súde predtým vypovedal, že Babišov archívny zväzok poukazuje iba na nevedomú spoluprácu Babiša s komunistickou tajnou políciou. Kuľha rovnako ako Suman mal ako pracovník ŠtB Babišov zväzok na starosti.
ÚPN si stojí za svojím
ÚPN naopak predložil súdu niekoľko archívnych dokumentov ŠtB, v ktorých sa spomína meno agenta Bureša. Za málo pravdepodobnú ústav označil možnosť, že by evidencia ŠtB boli vykonštruované, keď jedna osoba je spomenutá vo viacerých zväzkoch.
Ústav už v minulosti čelil niekoľkým žalobám v súvislosti s evidenciou ľudí v archívnych zväzkoch ŠtB. Väčšinu predchádzajúcich súdnych sporov ÚPN prehral.
