Učil sa znova hovoriť
Sarvaš sa pričinil o rozkvet umenia v našej krajine, avšak v posledných týždňoch zvádzal boj so svojím zdravím, ktorý sa mu, bohužiaľ, už nepodarilo vyhrať. „Lovím v spomienkach, často veľmi osobných a nepublikovateľných a plačem, plačem ako malé dieťa. Som rád, že sme sa stihli ešte naposledy porozprávať. Som rád, že si sa potešil množstvu odkazov od ľudí, ktorí Ťa majú radi. Znie to ako krutý žart. Práve Ty, ktorý si strávil 35 rokov na doskách Slovenského národného divadla, práve Ty, ktorý si ako docent prednášal javiskovú reč, si utrpel mozgovú príhodu a musel si sa učiť odznova rozprávať,“ uviedol Chmelár, ktorý mal k Sarvašovi veľmi blízko.
Cítil, že sa blíži koniec
Samotný umelec, ktorý bol majstrom svojho remesla, sa krátko pred smrťou slabým a vysileným hlasom kamarátovi priznal, že sa nemá najlepšie: „Edo môj, zle je so mnou, ale ja to dám.“ „Vždy si bol veľký bojovník a ešte v 90-ke si si zatancoval s dievčencami, ale tentoraz to bolo nad Tvoje sily. Prišla ďalšia porážka a začali nás pripravovať na najhoršie...“ zdôveril sa Chmelár, ktorý obdivoval jeho majstrovstvo, energiu a vášeň pre život či jeho ľudskosť. Najhoršie predtuchy sa napokon naplnili a Juraj Sarvaš naplnil svoje poslanie tu na zemi a odišiel na miesto, kde na neho už čakali velikáni umeleckého slova, ktorých tak obdivoval.
Juraj Sarvaš († 91)
* 14. 7. 1931 Radvaň
† 17. 6. 2023 Banská Bystrica
Rodák z Radvane sa narodil ako 8. dieťa v poradí do rodiny, kde deti vychovávala len milujúca matka. Otec zomrel ešte pred jeho narodením. S herectvom začínal na gymnáziu a v roku 1955 vyštudoval herectvo na VŠMU. Na divadelných doskách vytvoril desiatky postáv a celých 35 rokov pôsobil v Slovenskom národnom divadle. Popri divadle pôsobil aj vo filme, účinkoval v televíznych inscenáciách aj v rozhlase (Mladé letá, Jánošík I., II., Hernani, Mŕtve duše, Skrytý prameň, Štúrovci, Rachotilkovia). S jeho menom však bude navždy spojená poézia a umelecký prednes.
