Ťiang sa ujal moci v júni 1989 po potlačení protestov na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men). Generálnym tajomníkom Komunistickej strany Číny bol do novembra 2002, z postu prezidenta odišiel v roku 2003.
Počas jeho prezidentskej funkcie sa najľudnatejšia krajina vo veľkom rozsahu otvárala svetu, obnovila protrhové reformy a dosahovala rýchly hospodársky rast. Pod správu Pekingu sa vrátili Hongkong (1997) a Macao (1999) a Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO; 2001).
No hoci Ťiang zlepšil vzťahy s vonkajším svetom, jeho komunistická strana si udržiavala pevnú kontrolu nad krajinou a potláčala disent. Väznila ľudskoprávnych, odborárskych a prodemokratických aktivistov a zakázala duchovné hnutie Fa-lun-kung, ktoré vnímala ako hrozbu pre svoj mocenský monopol.
Čínska tlačová agentúra Sinchua uviedla, že Ťiang zomrel krátko po poludní miestneho času v Šanghaji v dôsledku leukémie a zlyhania viacerých orgánov. Bol najdlhšie žijúcim z vodcov Čínskej ľudovej republiky v jej dejinách.
