Štúdia, v ktorej sa Slovensko umiestnilo na spodku rebríčka krajín eurozóny, nehovorí o chudobe Slovákov, ale o ich majetku. Naša Národná banka sa týmto meraniam venuje dlhodobo. Pre Slovensko platia isté špecifiká a sú minimálne tri: to prvé je v deficite zamestnanosti, ktoré sa podpisuje pod nezamestnanosť a to sa, samozrejme, následne prejavuje na objeme majetku. Druhý moment, ktorý by som zdôraznila, je, že naše domácnosti hľadajú spôsob prežitia, a preto sa viac sústreďujú na hotovosť ako úspory.
Zároveň máme špecifikum v tom, že máme nízke investície domácností do akcií, hlavne a najmä nízky podiel na životnom poistení, chcem zdôrazniť - a v dôchodkových fondoch. Ostatné rozhodnutie súčasnej vlády o znížení percenta sporenia v dôchodkových fondoch sa logicky prejavuje v poklese majetku domácností. Ak to teda zhrniem do jednej vety, zdôrazniť treba tieto tri faktory, podieľajúce sa na našom umiestnení v štúdii Oxfordskej univerzity: silná orientácia domácností na hotovosť ako reakcia na nízke príjmy, malé investície domácností do akcií, cenných papierov a naozaj veľmi nízky podiel v životnom poistení a dôchodkových fondoch. Celkovo vyššia zadlženosť domácností nás teda tlačí v týchto rebríčkoch na nízke priečky.
Názory redakcie sa nemusia stotožňovať s názormi autora komentára, ktorý zodpovedá aj za jeho vecný obsah.
