Srieň sa v jaskyni vyskytoval už aj dávnejšie, len zriedka však v takomto rozsahu. „Oproti minulosti narástol odhadom štvornásobne a miestami má hrúbku až 40 centimetrov,“ teší sa správca jaskyne Ľubomír Očkaik. Najväčšie skvosty sa objavili na stenách vo Veľkej sieni pred záverom prehliadkovej trasy.
Vplyv na tvorbu srieňa majú vhodné klimatické podmienky, pretože v podzemí sa celoročne udržuje ľad. Priemerná teplota sa v zime pohybuje od -3 do -9 C, v lete sa pohybuje okolo nuly. „Srieň spôsobili veľmi tuhá zima a nahromadený studený vzduch, ktorý nemal kam uniknúť. Navyše, vlani bolo málo zrážok, takže vplyvom počasia sa príroda postarala o rôzne úkazy,“ hovorí Očkaik.
V sieni navyše prúdi teplejší a vlhkejší vzduch, ktorý umožňuje vznik zvláštnym ligotajúcim sa kryštálom. Tie vytvárajú pozoruhodné chumáče - takzvané ľadové trsy. Dokedy sa nimi budú môcť kochať návštevníci, je otázne. Možno sa udržia len pár dní či týždňov, ale vylúčiť sa nedá ani to, že by srieň výnimočne vydržal aj do ďalšej zimy.
Trénoval tu Karol Divín
V polovici minulého storočia sa v jaskyni korčuľovalo. Jeden z našich najúspešnejších krasokorčuliarov Karol Divín (76) tu dokonca trénoval, hoci nie verejne. Ako pvý Slovák získal individuálnu medailu na zimnej olympiáde, v roku 1960 bol strieborný. Na konte má aj striebro (1962) a bronz (1964) z majstrovstiev sveta, je majstrom Európy 1958 a 1959.
