Od tej doby, čo vychovával deti, stali sa pre neho tým najdôležitejším. Na hokej doma nemá žiadnu pamiatku. "Všetko som rozdal. Zlatú medailu z domáceho šampionátuu v Prahe už tiež nemám," mávol rukou smejúci sa jubilant, ktorý sa štvrtý mesiac zotavuje po amputácii časti ľavej nohy.
Ako sa vám po operácii darí?
"Mám sa tak, ako mi to môj stav dovolí. Celý život som nebol zranený, tak som si to teraz za to asi odsral. Ešte som ale nažive a budem bojovať. Nechám si urobiť protézu, tak snáď aspoň budem chodiť."
Čo sa vám preháňalo hlavou, keď ste vedeli, že pôjde noha preč?
"Na nič som nečakal, ani manželke som to poriadne nepovedal. Doktorka povedala, že ju musí vziať, inak by som vraj vydržal len pár dní. Nebolo na čo čakať. "
Naučili ste sa s tým po štyroch mesiacoch žiť?
"Hovoril som si, ty vole, dostaneš protézu a pôjdeš ďalej. Prepadali ma aj čierne myšlienky, lenže potom som si spomenul na manželku, na vnukov a rodinu a začal zase bojovať. Ešte že mám tak tvrdú palicu."
Tešíte sa, až sa zase postavíte na obe nohy?
"Ešte to chvíľu potrvá. Som dohodnutý s paralympionikom Jiřím Ježkom, ktorý mi hovoril, že mi poradí s protézou. Lenže ešte bojujem s kortikoidama, tak to nie je jednoduché. Keby som dostal cukrovku, tak je to už na odstrelenie."
Vždy ste boli považovaný za tvrďasa. Pomohlo vám to počas ťažkého obdobia?
"Určite áno, išiel som do seba. Navyše od päťdesiatich nepijem, schudol som pätnásť kíl a držím si to. Mám to v sebe asi po otcovi."
On má na vašej obrovskej vôli najväčšiu zásluhu?
"Otec bol meter, vyrastal vo tvrdom prostredí. V dvadsiatich si otvoril mäsiarstvo, kým to šlo, patril k najväčším v okrese. Potom mu ho komunisti vzali. Hovoril mamičke, ktorá má teraz deväťdesiat, že bude doma vychovávať deti. Ja som to potom urobil rovnako."
Vychovali ste syna Roberta, dvojnásobného držiteľa Stanley Cupu. Ste na neho pyšný?
"Mal tú istú výchovu ako ja. Žije s rodinou na Floride a vychutnáva si každú minútu, kým mu deti utečú do sveta. Som rád, že je v zámorí, kto by sa sem do toho bordelu vracal. Len nech tam zostane."
Chystáte sa cez vaše problémy za ním do Ameriky?
"Chodili sme tam s manželkou každý rok okrem posledných dvoch. Dúfam, že už vo februári tam vyrazíme znovu."
Keď vezmete vašich 70 rokov, na čo najradšej spomínate?
"Na výchovu detí, na syna, ako hrá hokej. Teraz s vnúčatami na to spomínam podobne. Kašlem na to, či som bol majster sveta. Rodina je pre mňa najdôležitejšie. Čudujem sa Jágrovi, že hrá a v štyridsiatich ešte nemá deti, to by som nedokázal."
Takže hokejom už vôbec nežijete?
"Na seba a svoje úspechy nespomínam. Nezaujíma ma to. Doma už ani nemám žiadnu medailu, všetky som ich rozdal. Ale vnukov nespustím z očí."
To nemáte ani tú jedinú zlatú zo svetového šampionátu v Prahe?
"Nemám. Niekomu som ju dal, ani neviem komu."
Holíková rodina:
● S manželkou Máriou majú Roberta (bývalý hokejista) a Andreu (hrávala tenis)
● Vnúčatá Davida, Adama (od Andrey) a Hannah Márii (od Roberta)
● Jaroslav je svokrom bývalého hokejistu Františka Musila
Autor: Blesk.cz
