Napríklad Francúz iba 138 hodín a najmenej Holanďan - 114 hodín. Dôvodom je výkonnosť ekonomík a výška mzdy. Horšie ako Slováci skončili už len Estónci.
Slovensko by malo po novom ručiť v eurovale za 7,7 mld. €. Na jedného obyvateľa to vychádza 1 424 €, čo v priemere zarobíme za takmer dva mesiace. „Slovák by v prípade, že dôjde k uplatneniu záruk, musel pracovať dvakrát dlhšie ako napríklad Francúz, aby zaplatil záruky, a to za predpokladu, že by celý svoj hrubý príjem použil na záruky,“ uviedol Radovan Ďurana z ekonomického inštitútu INESS, ktorý spracoval údaje zo štatistiky Eurostatu za rok 2010. Ten eviduje priemerné hrubé príjmy človeka s priemernou mzdou.
Viaceré štáty schválenie eurovalu posúvajú, čo sa niektorým odborníkom nepáči, lebo sa tým vraj oslabuje ekonomický rast. Rozšírenie eurovalu a druhý záchranný balík pre Grécko lídri členských štátov eurozóny dohodli ešte na mimoriadnom samite v júli. So schvaľovaním v národných parlamentoch sa však neponáhľajú. „Najväčší problém je, že ratifikácia júlovej dohody trvá príliš dlho, čo vyvoláva neistotu a zhoršuje vyhliadky ekonomiky. Je to očividné, keďže hospodársky rast v Európe sa výrazne spomalil a problémy zadlžených krajín sú ešte vážnejšie,“ vyhlásil eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Rakúšania presunuli hlasovanie až na október, Fíni si zase kladú viaceré podmienky za schválenie.
U nás je najväčším odporcom pomoci Grécku Richard Sulík a jeho poslanci z SaS. Rovnaký názor majú aj štyria Obyčajní ľudia okolo Igora Matoviča. Parlament by mal o eurovale hlasovať najskôr až na októbrovej schôdzi.
