Otužilec a ultramaratónec z Opatoviec nad Nitrou (okr. Prievidza) sa behu venuje už 24 rokov, ale s otužovaním začal len pred pár rokmi. Začiatkom januára bežal Igor pri mínusovej teplote na Kľak hodinu a 45 minút oblečený len v šortkách. Na niektorých miestach, tesne pod vrcholom, sa musel brodiť v metrovom snehu.
„Dlhší čas pravidelne trénujem a na chlad je môj organizmus už zvyknutý, takže beh v zime a len v šortkách mi nerobí problém,“ vraví Igor a pokračuje: „Keď sa vyzlečiem do šortiek a kým sa behom zahrejem, tak chvíľu cítim chlad. Potom je mi už komfortne, beh mi robí radosť. Na doplnenie energie si dávam horúci čaj s medom.“ Ponožky pri behu nepoužíva, podľa neho nasiaknu vodu, chladia a sú len na príťaž.
Nesilím to a nepreháňam
Igor býva v Opatovciach nad Nitrou a pracuje v osem kilometrov vzdialenom meste Nováky. Ráno pre zhoršenú viditeľnosť a kvôli svojej bezpečnosti netrénuje. Z práce domov, kde po smrti manželky býva sám, beháva takmer každý deň.
„V šortkách to robím vlastne celoročne. Ale v zime, pri nižších mínusových teplotách mám rukavice. Z práce som doma za necelých 50 minút. Nesilím to a ani nepreháňam, dôležitá je pre mňa radosť z behu,“ vysvetľuje životnú filozofiu muž v „najlepšom veku“, ktorý najradšej trénuje v lese nad Bojnicami. Pred Vianocami odbehol aj maratón okolo Vodného diela Žilina.
„Išiel som v šortkách, ale na tele som mal aj termooblečenie. Len na posledné dve kolá, čo je vyše 16 km, som si termooblečenie odložil. Odbehnúť celý maratón v zime a iba v šortkách si vyžaduje ešte dlhší tréning,“ uzavrel zanietený športovec.
V jeho veku to už neodporúčam
Viliam Fischer, kardiochirurg
Chápem jeho snahu prekonávať sám seba. Často však hranicu našich možností spoznáme až vtedy, keď to zle dopadne. Verím, že Igor mal pred behom urobené dôležité kardiologické vyšetrenia, srdce musí mať v poriadku. V jeho veku by som mu už takéto behy neodporúčal.
Bežal aj 345 kilometrov
Igor v auguste 2018 odbehol aj legendárny beh Od Tatier k Dunaju. Ide o štafetový 345 kilometrov dlhý beh pre 6-členné alebo aj pre 9- až 12-členné tímy. „Ako sólo bežci sme tam boli len dvaja. Okrem mňa ešte žena zo Slovinska, ktorá bola rýchlejšia. Mňa zradilo koleno. Posledných 100 kilometrov, od Komjatíc do Bratislavy, som pre bolesť vlastne iba pretrpel, ale nevzdal som to. Pri takýchto behoch už nejde o umiestnenie, ide o vôľu dobehnúť a nevzdať,“ vraví Igor. Je jedným z piatich ľudí na Slovensku, ktorí tento beh ako sólo bežci dobehli.
