Keď niekto stratí svojho príbuzného, ostatní obyvatelia dediny mu nezištne pripravia miesto posledného odpočinku. Rodine zosnulého tak odpadnú nielen starosti s prípravou hrobového miesta, ale má aj nižšie finančné náklady. „Takto to u nás funguje minimálne od druhej svetovej vojny,“ vraví starosta dedinky na severovýchode Slovenska Ľubomír Kundrát. Postupuje sa v takzvanej koľaji, po tri rodinné domy naraz. To znamená, že keď je potrebné vykopať hrob, starosta osloví ľudí z troch rodinných domov, ktorí si to vezmú na starosť.
„Postupuje sa podľa popisných čísiel a postupne sa striedajú všetci,“ pripomína starosta, ktorému sa tento dlho zaužívaný systém pozdáva. Podľa neho sa ešte proti takémuto postupu nikto neozval. „Nestretol som sa so žiadnymi námietkami. Každý si uvedomuje, že on tiež raz bude potrebovať takúto pomoc,“ vysvetľuje prvý muž obce so 464 obyvateľmi.
Poradiť si v nej vedia aj v prípade, že niekto v potrebnom čase nemôže pomáhať pri kopaní. „Vtedy si za seba nájde náhradu a na revanš vypomáha neskôr,” uzavrel starosta. S takouto pomocou má skúsenosť aj František Maník (77). „Tiež som chodieval kopať hroby pre susedov. Keď som ho hĺbil pred 40 rokmi pre kmotra, tak sa mi stala aj nemilá príhoda. Zasypala ma už vykopaná hlina. Pomohli mi dostať sa z nej a pokračovali sme v práci. Myslím si, že to je dobrý spôsob, ako si vzájomne pomôcť,“ tvrdí.
