Slovenský prezident Andrej Kiska (55) požiadal o špeciálne vystúpenie s prejavom k invázii Varšavských vojsk v RTVS, no napokon si jeho reč vypočulo aj množstvo Čechov. Miloš Zeman (73) sa k výročiu odmietol vyjadriť. Kiska tak zaskakoval s rečou, ktorú nahral pred odchodom do Španielska.
Zeman prostredníctvom svojho hovorcu českej verejnosti odkázal, že k 50. výročiu napadnutia Československa Sovietmi nevystúpi v televízii s prejavom ani sa nezúčastní žiadnej spomienkovej akcie. Svoj postoj prezident obhajoval tým, že sa dostatočne vyjadril už priamo počas okupácie a ďalšie slová by teraz už boli zbytočné. „Za tento postoj bol vyhodený z práce aj z Vysokej školy ekonomickej. Takýto prejav vystačí za tisíce čisto formálnych a neúprimných prejavov, ktoré 21. 8. určite zaznejú,“ vyhlásil prezidentov hovorca Jiří Ovčáček.
Na otázku českého portálu idnes.cz, akými slovami sa Zeman konkrétne v r. 1968 vymedzil voči okupácii, Ovčáček neodpovedal. Zemanove slová z minulosti nepoznajú ani oslovení historici z Ústavu pre súdobé dejiny pri Akadémii vied. „Realita je taká, že Zeman bol v roku 1968 k vstupu vojsk nepochybne kritický, ale o žiadnom publikovanom výroku neviem,“ uviedol Lubomír Kopeček, autor prezidentovho životopisu.
Odchod na dovolenku
Zemanovo rozhodnutie neprehovoriť vyvolalo medzi Čechmi búrku nevôle a v redakcii Českej televízie pristálo viacero žiadostí o odvysielanie prejavu slovenského prezidenta. Kiskova reč šla takmer súbežne na RTVS aj ČT24. Kiska však vo svojom televíznom vystúpení Českú republiku veľmi nespomínal. „Príhovor Andrej Kiska prednahral v Sliači pri Pamätníku odchodu sovietskych vojsk z Československa v čase, keď nevedel o záujme Českej televízie a ďalších médií o jeho odvysielanie,“ uviedol hovorca Roman Krpelan. Mediálna analytička Renáta Sedláková z Univerzity Palackého v Olomouci hovorí, že ČT iba napĺňa fungovanie média verejnej služby. „Je to prejav zahraničného štátnika krajiny, ktorá sa dá označiť za našu najbližšiu,“ povedala.
Kiska sa však podobne ako Zeman nezúčastnil v deň výročia žiadnej spomienkovej akcie. Podľa našich informácií je na dovolenke v Španielsku a inváziu vojsk Varšavskej zmluvy komentoval prostredníctvom sociálnych sietí. „Našou najdôležitejšou povinnosťou je chrániť slobodu a schopnosť rozhodovať o našej vlastnej budúcnosti bez obáv, že rozhodnutia, ktoré prijmeme, budú potlačené brutálnou silou,“ napísal na twitteri.
Závan slobody potlačili tanky
Peter Jašek, historik Ústavu pamäti národa
- V roku 1968 to bol pokus o zmiernenie totalitného režimu, ktorý vtedy v bývalom Československu vládol. Ten rok priniesol závan slobody. Pre celú jednu generáciu je spojený aj s nádejou na lepší život v slobodnejších pomeroch, ktorá však bola brutálne potláčaná vojenskou silou armád Varšavskej zmluvy.
Ukazuje to Zemanovo vnímanie funkcie
Miloš Gregor, politológ Masarykovej univerzity v Brne
- Je to pomerne nešťastný krok, pretože ukazuje, ako Miloš Zeman vníma výkon svojej prezidentskej funkcie. On ten štátnický prejav nevníma ako niečo, kde sa ako prezident prihovára k spoločnosti a pripomína jej nejaký historický míľnik, on ten prejav využíva iba ako niečo, kde povie, čo jemu leží na srdci. Ani v minulých rokoch k tomuto výročiu nič nepovedal. To, že ČT odvysiela prejav Kisku, nie je úplne zvyčajné, na druhú stranu situáciu som vnímal ako neštandardnú práve v tom, ako sme boli schopní sa pokojnou cestou rozdeliť. Predsa len ČT v tomto prípade vychádza v ústrety českým divákom a je to prejav prezidenta nástupníckej krajiny Československa.
Je to pocta pre Slovensko
Marián Leško, politický komentátor
- Takéto výročie bez vystúpenia hlavy štátu je čudná vec. Fakt, že ČR odvysielala príhovor Andreja Kisku je pre neho aj pre nás všetkých veľká pocta, pretože je zjavne vnímaný ako štátnik, ktorý má pôsobenie nielen v domovskej krajine, ale aj za hranicami. Ukazuje to aj na to, že Slovensko a Česko, aj keď sa oddelili, majú k sebe blízko a tie historické udalosti nás viac spájajú ako rozdeľujú.
