Medzi nimi boli okrem iného pravé mince, ale aj desiatky falzifikátov z prelomu 13. a 14. storočia. Tento nález iba potvrdzuje, že falšovatelia boli aj v stredoveku. Zaujímavosťou je, že dielňa bola priamo na hrade, pričom peňazokazci veľmi riskovali.
Hrozil im za to totiž hrdelný trest. Vo vtedajšom uhorskom kráľovstve bolo falšovanie veľmi rozšírené. Falzifikáty sa nachádzajú takmer na všetkých našich hradoch. „Ide o pliešky s medeným jadrom, na ktorom bol veľmi tenučký strieborný plát,“ povedal Ján Beljak, vedúci archeologického výskumu na Pustom hrade.
„Falzifikáty neboli kvalitné. Po tom, ako niekoľko storočí ležali v zemi, je ihneď zrejmé, že ide o napodobeninu, resp. o falzifikát. Presvitalo na nich totiž medené jadro. Jednoducho klamali v obsahu striebra mincí. Drvivá väčšina z nich nemala ani razbu. Bol to polotovar, kde ešte minciar nevyrazil ani na averze, ani na reverze reliéf,“ vysvetlil. Falšovanie sa dialo zrejme v období, keď vymrel kráľovský rod Arpádovcov. „Na hrade boli vtedy županmi Demeter a neskôr Donč z rodu Balašovcov a je zrejmé, že falzifikátorská činnosť súvisela práve s nimi. Falzifikáty mali razby predovšetkým Ladislava IV. Kumanského, ktorý vládol v 70. rokoch 13. storočia. Bolo to aj kvôli tomu, že mince mali vtedy dobrú povesť,“ dodal Beljak.
Naj Pustého hradu
- Hrad je s rozlohou 4,7 ha jeden z najväčších na území SR.
- Veža na Dolnom hrade (rezidencia uhorských kráľov z 13. storočia) má vonkajší pôdorys 20 x 20 m, interiér je 13,3 x 13,3 m. Na najvyššom podlaží, kde boli múry tenšie, je interiérová plocha 220 m2, na jedno podlažie by sa tak zmestili 4 dnešné 2-izbové byty.
- Na Hornom hrade sa nachádza najväčšia hradná zásobáreň vody na území Slovenska.
