Spišské Podhradie (okr. Levoča), ktoré k nemu prirodzene patrí, je však zase súčasťou Prešovského kraja. Podľa primátora Spišského Podhradia Michala Kapustu spôsobuje táto absurdita mestu už roky nemalé problémy.
Patálie súvisiace s priradením legendárneho hradu do dvoch krajov sa prejavujú vo viacerých oblastiach, jednou z nich je aj investovanie. „Hrad patril do katastra Žehry a tá je v okrese Spišská Nová Ves, takže to takto vyšlo, ale nám to vytvára ťažkosti. Pre nás je problémom najmä to, že my sme v jednom kraji a hrad v druhom,“ prezradil primátor Spišského Podhradia Michal Kapusta s tým, že všetko musia riešiť dvojmo - počnúc pamiatkarmi, končiac stavebnými úradmi. „Stačí, že chceme vybudovať chodník na hrad a máme s tým starosti vyše hlavy,“ podotkol.
Územnoprávne členenie, ktoré je platné až dodnes, vzniklo v roku 2001. „Medzi ľuďmi sa rozpráva, že v tom čase sa rozhodovalo podľa toho, že kto si vezme do správy neďaleké rómske sídlisko Dreveník, ten dostane aj hrad. Zobrala ho Žehra, tak má aj hrad,“ prezradil bezmocne. Podľa Kapustu je jedno, do ktorého kraja by Spiš patril, chce len, aby bol opäť celkom. Neverí však, že sa to niekedy podarí. „Museli by sa prekresľovať katastre a riešiť veľa rôznych formalít,“ dodal.
Podľa hovorkyne Košického samosprávneho kraja Zuzany Bobríkovej túto otázku nemôžu riešiť kraje. „Územnosprávne členenie je vecou rozhodnutia Národnej rady. Rozhodnutie z roku 2001 prinieslo rozdelením na osem samosprávnych krajov viacero takýchto ,delení', ktoré nerešpektovali prirodzené historické regióny. Administratívne sa tak rozstrihol Spiš aj Zemplín. Pre zaujímavosť, Spišský hrad leží na území Košického kraja, ale samotný Spišský hrad ako expozíciu Slovenského národného múzea spravuje Spišské múzeum v Levoči z Prešovského kraja,“ uzavrela Bobríková.
