Darmo, strieborná medaila si žiada svoju štandardnú daň: "SMS-ky som ani nestihol všetky prečítať. Bola tlačovka v areáli, potom dopingová kontrola a ani som sa poriadne nestihol navečerať."
A to na vodnoslalomárskeho borca ešte čakali nejaké tie povinnosti v kruhu krajanov. Naveľa však pripustil, že aspoň s manželkou čosi pohovoril: "Bola u nás návšteva, kamaráti, všetci mali radosť. Teším sa domov, užijem si to. Možno vybehnem niekam na víkend, ale ináč len doma. Teším sa na deti, tento rok som bol s nimi veľmi málo. Menší má deväť mesiacov a bol som s ním menej ako polovicu jeho života."
Keď si Beňuš premietol s odstupom hodín svoje jazdy, cítil jemný rozdiel. V semifinálovej to bolo technicky o máličko menej náročné: "Ale finále sa ide ľahšie ako semifinále. V druhej jazde postavili brány trochu ťažšie, ale výhodu som cítil v tom, že boli vyššie a dalo sa tam pustiť. Keď sú nižšie, pretekár sa musí stále pozerať na tú prednú, aby ju neťukol. Teraz sme si nemuseli dávať taký pozor."
Kým Beňuš zažiaril na svojej prvej olympiáde, jeho tréner už túto atmosféru pozná. A tiež "kovovú", lebo v roku 2000 bol v C1-ke bronzový: "Ale zase je toto pre mňa nová skúsenosť, byť tréner na olympiáde. Som veľmi šťastný, že Maťo získal medailu. Odviedol veľký kus dobrej práce. V našom športe rozhoduje o úspechu veľa faktorov. Vedel som, že je dobre pripravený a zúročil to, čo sme natrénovali."
