Návšteva sa niesla zväčša v úplnom tichu, ako povedal očividne dojatý pontifik, jeho slová by „neprekričali“ katastrofu, ten krik a plač, ktoré tam kedysi boli.
Medzi 12 žijúcimi pamätníkmi bol aj rodák z bratislavskej Petržalky Naftali „Ďuro“ Fürst (83), ktorého väznili v Osvienčime už ako malého chlapca. Na hrôzy v tábore smrti nikdy nezabudne. Naftali, ktorý momentálne žije v Izraeli, pri otvorení Múzea holokaustu v Seredi prerozprával Novému Času svoj smutný príbeh.
Počas Svetových dní mládeže sa pápež František v piatok stretol s pamätníkmi holokaustu. „Prišiel ku každému z nás, každého pobozkal a podal mu ruku. Ja som priniesol so sebou moje dve fotky z barakov z Buchenwaldu. Jednu som mu daroval a druhú mi podpísal,“ opisuje rodák z Bratislavy Naftali „Ďuro“ Fürst (83) emotívne stretnutie a dodáva, že pápež preživším daroval medailu z Vatikánu.
Pozerali si do očí
Podľa Fürsta počas stretnutia veľa slov neprehodili. „Nepovedal mi skoro nič, len sa tak pozeral do očí, má také tmavé oči. Opýtal sa ma, či som to ja na tej fotke, povedal som mu, že áno, tak iba pokrútil hlavou, ale nič zvláštneho nepovedal. Len mi silno stisol ruku a pobozkal ma, ako aj ďalších,“ povedal a dodal, že stál vedľa pána, ktorý hneď, ako uvidel pápeža, sa rozplakal. „Veľmi si vážim, že ma pozvali, aby som sa s pápežom stretol. Svet ho vníma ako veľkú osobnosť. Ja však k samotnej viere neprechovávam žiadne city. Pretože pod tou vierou zavraždili aj na Slovensku skoro 60 000 ľudí, keď bol Tiso prezidentom. Napriek svojej viere nás odovzdal Nemcom. Takže moje pocity boli zmiešané,“ dodáva.
Po emotívnom stretnutí zapálil pontifik sviečku pri stene smrti, kde nacisti popravovali väzňov. Návšteva prebehla takmer v úplnom tichu. Jediným verejným odkazom, ktorý po sebe pápež František na mieste zanechal, bola správa v pamätnej knihe návštev v španielskom jazyku: „Pane, zmiluj sa nad svojím ľudom. Pane, odpusti takú krutosť.“
Prežil len zázrakom
Tí, ktorí zverstvá prežili, sa zhodujú, že hrozná kapitola v dejinách ľudstva nemôže zapadnúť prachom. V Seredi v januári otvorili Múzeum holokaustu, ktoré má súčasným i budúcim generáciám pripomínať, čo všetko si museli vytrpieť Židia v čase 2. svetovej vojny. Expozícia vznikla na mieste, kde Nemci uväznili asi 16-tisíc Židov. Na hrôzostrašné obdobie z tábora v Seredi si spomína aj Naftali. „V tábore ma väznili už ako deväťročného a strávil som tu 30 mesiacov,“ opísal muž, ktorý prežil aj Osvienčim a Buchenwald. V Seredi videl poslednýkrát svoju babku Janku aj strýkov, ktorí vtedy razom zmizli z jeho života. „Najväčší vrahovia histórie, ako sú Adolf Eichman či Alois Brunner, boli v Seredi. Pred oboma som stál tvárou v tvár,“ spomína Naftali, ktorý teraz žije v izraelskej Haife.
Zo Serede do vyhladzovacích táborov odišlo 11 transportov, v nich viac než 11 000 osôb poslali na istú smrť. „Moja rodina bola v poslednom transporte, ktorý poslali priamo do Osvienčimu. Akoby zázrakom som to prežil ja, moji rodičia i brat,“ dodal na záver Naftali.
Tábor smrti
V Osvienčime zahynulo počas druhej svetovej vojny viac než 1,1 milióna ľudí, väčšinou Židov. Prvým z troch postavených táborov bol Auschwitz I, pred ktorým sa nachádza známy nápis Arbeit macht frei (Práca oslobodzuje). Do druhého a zároveň najväčšieho z nich - Auschwitzu-Birkenau, deportovali odhadom 2,5 milióna ľudí. Tretím bol Auschwitz III. V plynových komorách zomierali hrozným spôsobom, jedovatý plyn cyklón B použili po prvý raz v roku 1941. Z tábora smrti je známy aj nacistický lekár Josef Mengele, ktorý sa neštítil robiť ohavné pokusy na malých deťoch, dokonca na dvojičkách. Nebol za to nikdy potrestaný. V roku 1945 tábor oslobodila Červená armáda.
