Francúzska Národná konzultatívna komisia pre ľudské práva (CNCDH) vo svojej výročnej správe o boji proti rasizmu, antisemitizmu a xenofóbii za rok 2015 síce konštatuje nárast rasistických vyhrážok, a to aj voči moslimom, ale z jej záverov však súčasne paradoxne vyplýva, že francúzska spoločnosť je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím tolerantnejšia.Prezidentka CNCDH Christine Lazergesová v pondelok pri prezentácii výročnej správy priznala, že "logicky sa dalo očakávať, že teroristické útoky z januára a novembra 2015, ekonomická kríza a nárast počtu rasistických útokov" sa prejaví nárastom odmietania všetkého, čo je spoločnosti cudzie.
Sociológovia, ktorí robili prieskum pre CNCDH, však poukázali na rozpor medzi výsledkami prieskumov verejnej mienky a realitou, pokiaľ ide o tolerantnosť vo francúzskej spoločnosti. Trend k väčšej tolerancii pozorujú vedci už niekoľko rokov, ale táto tendencia sa jasne potvrdila po atentátoch z januára 2015, a ešte viac po sérii teroristických útokov v Paríži z novembra 2015. Politológovia a sociológovia predpokladajú, že príčinou je posilnenie republikánskeho cítenia, mohutná vlna solidarity a cielené iniciatívy zástupcov rozličných cirkví nabádajúcich po útokoch k dialógu a väčšej tolerancii.
Za druhú príčinu posilnenia tolerantnosti francúzskej spoločnosti vedci označili zvyšovanie počtu ľudí, ktorým prestal byť sympatický pravicový Národný front, čo sa prejavilo najmä po nedávnom druhom kole regionálnych volieb vo Francúzsku, keď sa časť voličov pravice preorientovala na umiernenejšie strany. Lepší obraz v očiach francúzskej populácie majú všetky študované menšiny: židovská, moslimská, maghribská, africká, a dokonca aj rómska, ktorá je dlhodobo najodmietanejšia, uviedla sociologička Nonna Mayerová. Mayerová tento trend vo francúzskej spoločnosti vysvetľuje aj nárastom vzdelanosti a generačnou výmenou.
Uviedla tiež, že miera tolerancie v posledných rokoch má vo Francúzsku rozpoznateľné vrcholy a pády: vrchol bolo možné pozorovať v roku 1998, čo korešponduje s majstrovstvami sveta vo futbale, a výrazný pokles zasa v roku 2005, keď Francúzsko zažívalo vlnu nepokojov na chudobných predmestiach, alebo v roku 2008 po začiatku ekonomickej recesie či v dôsledku protiimigračnej a protiislamskej rétoriky z úst niektorých politikov. Mayerová v tejto súvislosti upozornila na vplyv výrokov politických elít na verejnú mienku.
