Chce tak urobiť koncom tohto roka. "Moja politika prináša výsledky a prinesie ich ešte viac," povedal vo štvrtok večer v diskusnej relácii vysielanej naživo na televíznej stanici France 2. Socialista Hollande nedávno oznámil, že nebude kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách, ak sa nedosiahnu úspechy v boji proti vysokej nezamestnanosti. Drvivá väčšina Francúzov je podľa aktuálnych prieskumov proti tomu, aby sa Hollande znova uchádzal o post hlavy štátu.
Televízna diskusia bola zameraná na migráciu, náboženský extrémizmus a reformu trhu práce. V reakcii na svoju rekordne nízku popularitu Hollande obhajoval prácu vlády a zároveň sa snažil ukázať rozhodnosť v dôležitých politických otázkach, napísala agentúra DPA. Francúzsko sa má podľa neho lepšie ako v roku 2012, keď nastupoval do funkcie: ekonomika rástla, deficit sa znížil a krajina je konkurencieschopnejšia. Reformu trhu práce, proti ktorej dlhodobo protestujú odbory a stredoškolskí a vysokoškolskí študenti, Hollande nemieni stiahnuť. "V reformách budem pokračovať každý deň svojho mandátu. Realizoval som reformy od prvého dňa môjho mandátu a budem to robiť až do posledného dňa," povedal Hollande.
Okrem troch novinárov kládli prezidentovi otázky aj štyria pozvaní občania vrátane Veronique Royovej, matky džihádistu, ktorý odišiel bojovať do Sýrie a zrejme tam aj zahynul, a 35-ročný Antione Demeyer, majiteľ malej firmy, ktorý je voličom krajne pravicového Národného frontu (FN) a zúčastňuje sa študentských demonštrácií proti pripravovaným reformám. Národný front zaznamenal v nedávnych regionálnych voľbách nebývalé zisky a jeho kandidát by sa momentálne dostal až do rozhodujúceho kola prezidentských volieb. Demeyer povedal, že FN volil "z hnevu". Hollande odpovedal, že hnev vníma a niekedy ho dokonca chápe. Zároveň však varoval, že je treba dávať pozor, "aby sme si nevybrali lekára, ktorý môže pacienta zabiť". Na otázku novinárov, ako treba pristupovať k rozmachu FN, Hollande odpovedal: "Treba reagovať, nie démonizovať, ale ani bagatelizovať".
Hollande tiež uviedol, že francúzske orgány dostali prostredníctvom osobitnej telefónnej linky a internetovej stránky 9000 podnetov týkajúcich sa islamského extrémizmu. Zdôraznil, že nie všetky sa týkali reálneho nebezpečenstva, podľa neho je to však znamenie, že Francúzsko potrebuje program pre boj s extrémizmom. "Mali by sme vytvoriť deradikalizačné centrá," povedal.
