Osobnosti a politici o posledných stretnutiach s otcom Srholcom († 86): Pomáhal aj na smrteľnej posteli

Osobnosti verejného života pre Nový Čas opísali posledné stretnutia s týmto veľkým človekom. Osudom skúšanému duchovnému aj na smrteľnej posteli záležalo na druhých a rozmýšľal nad tým, ako bojovať proti neprávosti. Len pár dní predtým, ako si ho povolal k sebe Pán, poslal totiž list, kde žiada o pomoc pre tých, ktorí to potrebujú.

František Mikloško (68), expolitik a disident

Nádej mu dávala viera

Poznali sa viac ako 46 rokov. Zoznámili sa, keď ho v blumentálskom kostole pozýval na stretnutie so študentmi, ktoré boli v tom čase zakázané. Naposledy sa stretli na odovzdávaní ceny Pamäti národa 17. novembra 2014 v Prahe. „Bolo to slávnostné a pekné, ale pre mňa bolo cennejšie, keď sme potom išli na Novú scénu na recepciu. Tam si tento starý väzeň svojou charizmou a životným príbehom získal celú pražskú elitu,“ hovorí bývalý disident.

 

V pamäti mu zostali jeho posledné slová. „Povedal ich na javisku, a to, že pri všetkých tých hrôzach, vyšetrovaniach, desiatich rokoch v jáchymovských baniach mu jedinú nádej a vnútornú silu prežiť dávala viera v Boha,“ dodal Mikloško. s tým, že veľkosť kňaza Srholca spočívala v tom, že sa nikdy nebál hovoriť za ľudí. ?„Väčšina ľudí, politici taktizuje,? on hovoril slobodne a s jasným odkazom. „V tomto smere sme sa naňho upínali, a preto zostáva nenahraditeľný v našej spoločnosti,“ uzavrel Mikloško.

Janka Šípošová (66), poslankyňa NR SR za OĽaNO

Na druhých myslel do konca

Jej otec bol tiež politický väzeň, s otcom Srholcom sa poznala od študentských čias. Poslednýkrát sa stretli 17. novembra na Devíne pri Bráne slobody. Pri tej príležitosti urobili spolu aj rozhovor, kde sa venovali problémom tejto krajiny a nevynechali témy ako terorizmus či utečenci. „Najsilnejšie, čo mi povedal, bolo, že si veľmi váži mienku pápeža, aby sme otvorili svoje domovy. Máme byť opatrní, ale tým ľuďom, ktorí to potrebujú, treba pomôcť, lebo aj my sme boli utečenci,“ spomína poslankyňa. Odvtedy duchovného, ktorý ju označoval slovom dcéra, nevidela.

Pár dní pred smrťou, tesne pred Vianocami, jej poslal mail, kde ju žiada o pomoc pre jednu paniu. Tá mu písala o premrhaných peniazoch a neprávostiach, ktoré sa dejú v jednej organizácii. „Dala som mu návrhy, ako postupovať. Ale odpoveď mi už neprišla,“ hovorí smutným hlasom Šipošová. „Vedel, že je chorý, a bral to ako povolávací rozkaz od Boha. Myslel si, že ešte žije vďaka tomu, že sa lekári oňho dobre starajú a ľudia sa zaňho modlia,“ dodala.

Andrej Kiska (52), prezident SR

Nechcel hovoriť o tom, ako sa cíti

„Počas choroby som ho navštívil doma, nikdy nechcel odpovedať ani hovoriť o tom, ako sa cíti, zaujímal sa iba o to, ako sa mám ja. Zaujímal sa o Slovensko, veľmi mu záležalo na našej krajine,“ spomína prezident. Zosnulého otca Srholca považuje za výnimočného syna slovenského národa. „Naposledy sme sa videli 17. novembra 2015, bol plný optimizmu a rozdával úsmevy na všetky strany. Veľmi mi budú chýbať naše spoločné rozhovory,“ povedala pre Nový Čas hlava štátu. „Vždy keď ma objal, cítil som silný stisk skutočného, obdivuhodného človeka. Otec Srholec nám zanechal svoju víziu nášho Slovenska. Vždy chcel, aby naša krajina bola skutočným domovom pre ľudí. Nie domom, z ktorého utekajú ľudia,“ dodal.

Ján Figeľ (55), predseda KDH

Humor ho neopúšťal ani v chorobe

Pred Vianocami ho navštívil v nemocnici, kde mu daroval knihu. Dohodli sa, že sa stretnú ešte po Novom roku. To už, bohužiaľ, nestihol. „Odišiel môj dlhoročný priateľ, učiteľ a vizionár, don Anton Srholec. Táto správa ma hlboko zasiahla. Bol som ho v poslednom čase viackrát navštíviť v nemocnici. Som vďačný za každé slovo, úsmev aj radu, jeho skúsenosti a humor, ktorý ho neopúšťal ani v ťažkej chorobe. Som poctený, že som ho poznal osobne. Takéto osobnosti sa nerodia bežne. Bol výnimočný, hlboký a čistý človek. V mojom srdci zostane navždy ako spravodlivý medzi spravodlivými,“ povedal Figeľ.

Emília Vašáryová (73), herečka

Poznala som ho v 90. rokoch, keď sme pôsobili v Amnesty International. Vedela som, že na Slovensku existuje kňaz, ktorý je nepohodlný pre cirkev, ktorý musí putovať mimo Bratislavy, aby nebol v dosiahnutí toho, aby za ním chodila mládež. Zomrel človek, ktorého som si vážila. Mojím želaním je, aby mal veľa nasledovníkov

Ľubomír Feldek , spisovateľ

Bol to vzácny človek, ktorý dokazoval biblické pravidlá nielen slovami, ale aj činmi. Neraz sme sa stretli, vystupovali sme spolu na rovnakých akciách, mali sme rovnaké názory na mnoho vecí, napríklad na poéziu. V každom prípade je ho škoda, lebo takých ľudí ako on je málo. Bol to ekumenický človek, ktorý šíril dobro, lásku, spravodlivosť a za spravodlivosť sa vedel aj pekne rozhorčiť.

Milan Lasica (75), herec

Stretol som sa s ním raz na ulici. Skoro ma vtedy zrazilo auto na priechode, kde sme sa zvítali a rozprávali. Pre mňa bol mimoriadne sympatický, usmievavý človek, z ktorého vyžarovala optimistická a pozitívna energia. Veľmi ma mrzí, že zomrel, ale tiež ma veľmi mrzí, že som sa s ním počas jeho života nemohol častejšie stretať.

Martin Petrík (54), priateľ a osobný fotograf

Pán Ježiš si svojho milovaného mudrca Antónia povolal k sebe, lebo už ho chcel mať pri sebe stále... On bol môj druhý otec, veľmi mi bol blízky. Bol blízky veľmi veľa ľuďom. Posledne sme sa videli tesne pred sviatkami, keď podpisoval knižky mojim známym. Ja som ho poznal, odkedy som bol miništrant v 70. rokoch. Chodili sme za ním aj do Pernekua. Poznal sa aj s mojimi rodičmi aj starého otca poznal. Vždy bol veselý a keď za ním niekto prišiel ho obdarovať, odchádzal ďaleko viac obdarovaný. Nikdy nedopustil, aby niekto od neho odišiel bez nejakej pozornosti, minimálne skalického vínka. Vždy sa rozdával.

Vilo Rozboril (48), moderátor

Keď bol pred rokom V siedmom nebi, pociťoval som pýchu. Bol najväčším žijúcim Slovákom. Žiaden z politikov neurobil pre túto krajinu viac. Pred pár týždňami sme boli dohodnutí na opätovnej návšteve Siedmeho neba. Tešil sa na ňu, veľmi. Napokon ju musel zrušiť, už by ju fyzicky nezvládol. Cítim, že jeho odchodom strácame viac, než si v tejto chvíli vieme pripustiť. Odpočívajte v pokoji, Antonio.

Ján Čarnogurský (72), expolitik a právnik

Prvýkrát som Antona Srholca zažil koncom sedemdesiatych rokov, pôsobil ako kaplán v Blumentálskom kostole. Nikto v Bratislave a okolí nerozprával o náboženských a spoločenských témach takým spôsobom ako on. Bola to výnimočná osobnosť

Alena Čermáková (51), autorka knihy a filmu o Antonovi Srholcovi

Spoznali sme sa v roku 2003. Anton Srholec dostával cenu Slovenskej humanitnej rady za pomoc ľuďom v núdzi. Od toho času sme sa stretávali a veľa sme sa rozprávali. Mal rád piesne, ktoré som spievala. Neskôr si objednal na svoj vlastný text PIESEŇ O SLOBODE hudbu u manžela Ivana a mne zveril naspievanie. Vznikla Hymna konfederácie politických väzňov Slovenska. António vstúpil do životných príbehov mnohých ľudí, pomáhal im, mal ich rád, tak ako slobodu, pravdu a najmä Boha. Čo hovoril, to aj žil. 

František Kovár (69), herec

Veľmi som si ho vážil a pozval som ho dokonca niekoľkokrát do divadla. Bol na niektorých predstaveniach. Videl predstavenie Pohania, pretože som bol zvedavý na jeho názor, lebo sa to týkalo cirkvi a ľudských charakterov, a on mal na to veľmi správny názor. Naposledy sme sa stretli na Bratislavskom bále pred dvomi rokmi. Mali sme možnosť sa dobre porozprávať.

Martin Glváč (48), minister obrany

Tam hore bolo voľné miesto a náš Pán ho potreboval obsadiť, kňazov, tých má zrejme dostatok, pretože mňa ešte nezavolal. Takto sa prihovoril Antonio na jednej poslednej rozlúčke a rozveselil ľudí v smutnom okamihu. On dával nádej, radil, ukazoval, čo je dôležité. Existuje mnoho ľudí, ktorí s ním majú pekné zážitky, ako aj ja. Povedzte ich, prosím, ďalším. Pretože hoci António odišiel, jeho veľké srdce tu zostáva.

Pavol Frešo (46), predseda BSK

Slovensko prišlo o veľkú osobnosť a morálny vzor. Otec António nezištne pomáhal všetkým ľuďom, nerozlišoval dobrého a zlého. Aj v tých beznádejných, často ľuďmi odsúdených prípadoch videl v prvom rade človeka, ktorému treba pomôcť.

Iveta Radičová (59), expremiérka SR

Dátum posledného stretnutia si nepamätám, v ostatných mesiacoch to už nebolo, lebo bol veľmi chorý. Určite to však nebolo posledné stretnutie, pretože pán Srholec bude s nami stále nielen v spomienkach, ale aj vďaka všetkému, čo urobil pre Slovensko a pre viacerých z nás ako priateľ a neuveriteľná podpora. Vidím ho stále pred očami: v kaplnke na Úrade vlády, keď sme ju otvorili pre verejnosť, kde mal pravidelne kázne. Vidím ho vedľa mňa kráčať na Pohode k diskusii k 17. novembru a vidím ho ako svojho spovedníka a priateľa, ktorý bol vždy vedľa mňa, keď som potrebovala radu.

Jaro Bekr (43), choreograf

Človek, ktorého spoznať pre mňa znamenalo veľa... Pretože on žil to, čo žil Ježiš. Pre mňa jeho odkaz je LÁSKA a DOBRO. Dúfam, že aspoň kúsok som si zobral. Snažím sa.