Amanda už dlhšie vedela, že s jej dcérkou niečo nie je v poriadku. Spomínajúc na symptómy je až neuveriteľné, že ich niekoľko lekárov prehliadlo ako nepodstatné. Kedysi živé dievčatko totiž stratilo schopnosť prejsť čo i len pár krokov a často plakalo od bolesti.
Do dvoch rokov bola Lil typickým zdravým dieťaťom. Po tretích narodeninách sa však rodičom nezdalo, že dcérka sa začala pri chodení hore po schodoch ťahať rukami. Neskôr strácala rovnováhu, píše DailyMail.co.uk. V apríli 2014 sa s ňou mama vybrala k lekárovi. Dieťa malo v tom čase infekčnú chorobu, preto bolo vyšetrenie záhadných problémov odložené na neskôr.
O mesiac neskôr prisľúbil iný pediater poslanie listu s odporúčaním k špecialistovi, stále bez akejkoľvek možnej diagnózy. Mesiace utekali, ale žiadne odporúčanie nechodilo a stav dievčaťa sa prudko zhoršoval. Sťažovala sa na bolesti hlavy a stala sa utiahnutou. Prejsť dokázala už len tri kroky a potrebovala vozík.
Vystrašená Amanda sa rozhodla s dcérou navštíviť súkromného doktora. Ten tvrdil, že za ťažkosti dieťaťa môžu hypermobilné kĺby. Mame sa to stále nepozdávalo a začala odpoveď hľadať na internete. Po tom, čo si vygooglila symptómy nádoru, upla sa na jediný cieľ: dostať dcérku na CT mozgu. Odviezla ju teda na pohotovosť a vymyslela si príbeh o tom, ako malá Lil spadla, udrela si hlavu a zvracala.
Natrafila na mladého lekára, ktorého najviac znepokojovala chôdza dievčatka a okamžite ju poslal na sken. Ten ukázal veľký nádor v zadnej časti hlavičky. Bohužiaľ, bol zhubný. Lil čakala 10-hodinová operácia a protónová terapia. Postupne sa jej vrátila schopnosť chôdze aj dočasne narušená pamäť, stále však hrozí riziko, že nádor opäť narastie.
Na obranu lekárov slúži jedine fakt, že s mozgovými nádormi sa stretávajú zriedka, možno raz-dvakrát za celú kariéru. Ani to ich však úplne neospravedlňuje. Smutná štatistika hovorí, že až 23 % prípadov rakoviny sa odhalí až pri návšteve pohotovosti, keď je už často neskoro. Pri nádoroch mozgu je toto číslo ešte oveľa vyššie - až 58 %. Pri týchto zákerných chorobách pritom ide často o dni až hodiny. Niektorí pacienti sa diagnózy ani nestihnú dožiť.
