Novému Času prezradili, čo sa za ten čas v lodi zmenilo, kto prišiel s nápadom na túto zostavu a sedia práve v takomto poradí.
? Ako si spomínate na prvú posádku, v ktorej ste boli vy dvaja s Robom Erbanom a a Richardom Riszdorferom?
Erik Vlček: - Aj prvá K4 bola vlastne náhoda, vznikol ako alternatíva k lodi, ktorá vyjazdila OH v Sydney. Išli sme do toho s tým, že buď to vyjde, alebo nie. Boli sme mladí, vedeli sme, že celý život je pred nami, takže skúsime a uvidíme.
? Teraz to bolo trocha inak...
EV: - Veď to... (smiech). Vedeli sme, že keď to vyjde, tak fajn, ale ak nie, tak už ďalšia príležitosť nebude. Už rok sme sa tým stresovali. Zachádzalo to do takých extrémov, že sme až rezignovali. Už sme len chceli, aby to bolo za nami. Aj preto, že nám to v K2 nešlo. Ale výkony v štvorkajaku nás nakopli.
? Kto prišiel s nápadom na takúto zostavu?
Juraj Tarr: - Bola to úplná náhoda. Keď sme na ME v Račiciach vypadli v K2 na kilometri, tak sme boli na tribúne a tam za nami prišiel bývalý ešte československý reprezentant a kajakár z Komárna Pišta Viszlay a spýtal sa nás, prečo to neskúsime s tými mladými. Aj sa nám to celkom pozdávalo, len bol problém, ako to povedať trénerovi Peťovi Likérovi, lebo ten už po sklamaní z Londýna nechcel o štvorkajaku ani počuť (smiech). Ale skúsili sme to v Duisburgu a boli sme hneď tretí. Ale dlho to nebola priorita, pretože štvorkajak je dosť nevyspytateľný.
? Aké sú vaše výhľady na Rio?
EV, JT: - Všetci, vrátane najlepších Maďarov a Čechov nasadili do K4 to najlepšie, čo majú. My ale máme veľkú výhodu v tom, že Denis a Tibor sú takí mladí, takže sa určite ešte budú zlepšovať. Nikto nemá v posádke takých mladých.
? Ešte ale v Riu nie ste, o miestenkách „na meno“ sa bude rozhodovať až na budúci rok...
JT: - Máme veľa argumentov, aby nominovali priamo nás, ale bolo by dobré, aby sa pripravovali aj iní ako náhradníci, pretože vždy sa môže vyskytnúť nejaké zranenie.
? Podľa čoho ste si určili pozície v lodi?
EV: - Najväčší rozdiel je medzi predným háčikom a posledným v lodi. V strede je to tak trochu jedno, nemáme s tým problém. Ale zo stredu sa nám to dobre koučuje, ja z druhého miesta môžem ľahšie poradiť háčikovi a Ďuro z tretieho môže zasa najlepšie riadiť tempo, pretože ho všetci dobre počujú.
? Zlatú éru prežívala K4, keď ste v ňom sedeli s bratmi Riszdorferovcami...
EV, JT: - Bolo to určite najlepšie a najproduktívnejšie obdobie. Dokázali sme také veci, ktoré sa ešte žiadnej lodi nepodarili a neviem, či to ešte niekto zopakuje. Mali sme sezóny, kde sme neprehrali jediný štart, či to boli rozjazdy, alebo finále na SP, ME a MS na kilometri, alebo 500 metroch. To sa muselo skončiť, ale nikto netušil, že si niekto neuvedomí, že je najslabší a mal by z lode odísť.
? Vy tak teraz neskončíte?
EV: - Určite sme sa z toho poučili. Nielen my, ale aj ľudia okolo nás. A my s Ďurom nie sme také typy, aby sme sa nevedeli zhodnúť na tom, čo je pre posádku najlepšie a aké sú naše ciele.
