Výsledky sú známe, hovoria o Nie pre veriteľov a o podpore premiérovi Tsiprasovi. Faktom však zostáva, že plebiscit za milióny rozdelil Grékov na dva tábory. Priebeh referenda bol pokojný, azda najviac prekvapili vyjadrenia premiéra či ministra financií Varoufakisa. Kým jeden sa chystá do Bruselu, druhý v noci rokoval s bankármi. Otázne je, ako výsledok ovplyvní situáciu Grécka a jeho obyvateľov. Krajina je na pokraji kolapsu.
Premiér Alexis Tsipras sršal celý referendový deň dobrou náladou: „Dnes je deň osláv, lebo demokracia je oslava,“ povedal premiér vo volebnej miestnosti. A vyšlo mu to! NIE veriteľom povedalo 62 %, ZA bolo viac ako 38 %. Referendum vyhlásil iba pred týždňom a išlo mu najmä o záchranu seba samého, než o odpoveď Grékov veriteľom. Krajina im dlhuje dovedna 242,8 miliardy eur. Odkedy vládne Tsiprasova Syriza, stali sa Gréci nedôveryhodnými dlžníkmi.
Vysoká účasť
V ľudovom hlasovaní sa potvrdila očakávaná vysoká účasť obyvateľov. Účasť voličov bola viac ako 62%, pritom stačilo 40 %. Gréci povedali po grécky OXI - NIE, ale väčšina z jeho obyvateľov, až 75 %, si želá zostať v eurozóne. Presvedčila ich krízová situácia v krajine za minulý týždeň. Chod krajiny sa spomalil, Grécku chýba hotovosť, najmä drobné. Dochádzajú potraviny i lieky. Grécka vláda síce upokojuje voličov, že má zásoby ropy na 6 mesiacov a lieky na 4 mesiace, ale z Grécka odchádzajú aj turisti.
Je ťažké zabezpečiť chod reštaurácií, hotelov, ale najmä bežných domácností. Gréckym bankám dochádza aj hotovosť: v bankovkách už majú len okolo 500 miliónov eur, bez pomoci ECB zostanú bankomaty čoskoro prázdne. Gréci, ktorí hlasovali NIE veriteľom, včera na námestiach oslavovali víťazstvo, ale celá krajina sa obáva najbližších dní. „Európa je pripravená poskytnúť Grécku humanitárnu pomoc, bez ohľadu na to, či ostane v eurozóne," povedal poslanec europarlamentu Mark Weber.
Čo žiadajú veritelia od Grécka
- zníženie výdavkov a príplatkov na dôchodky, zvýšenie veku odchodu o dôchodku
- zvýšenie DPH z 13 % na 23 %
- privatizáciu štátnych podnikov (napr. prístav Pireus)
- zachovanie reforiem trhu práce
2 scenáre možného vývoja
1. scenár
Grécko nezostane v eurozóne:
- Eurozóna by mala pomôcť Grécku pri vystúpení. EBC by mala garantovať vklady obyvateľom. Tým by sa situácia mohla začať zlepšovať, ak by zaviedli aj paralelnú menu.
- Grécko sa nemá veľmi kde prepadať, môže byť ešte horšie, až tak, že nebude čo jesť. Už nemajú čo stratiť, zachraňovanie Európy ich prakticky zlikvidovalo.
2. scenár
Grécko zostane v eurozóne:
- Tsipras bude posilnený, akoby nanovo dostal mandát voličov.
- Bude žiadať, aby eurozóna odpísala časť dlhu a dostali ďalšie peniaze a aby zostali v eurozóne. Toho sa európski lídri boja, lebo niekoľko rokov už klamú voličov, že nebude žiaden tretí balík pre Grécko, žiadne peniaze nestratíme.
- EBC už zmrazila núdzové úvery Grécku, ide o sumu 89,6 miliardy eur, sú odstrihnutí od peňazí.
- Viacerí dúfajú, že Grécko bude nútené vydať nejakú menu, možno dlhopisy pre ľudí.
Grécko pred a po hlasovaní
o 3,2%
by sa po Grexite podľa The Wall Street Journal znížil priemerný vek ľudí v eurozóne. Zo 42,3 na 39,6 roka. Rast ekonomiky by sa zrýchlil na 1,5 % HDP eurozóny. Prišla by o 24,5 % produkcie olivového oleja.
9,8 milióna
registrovaných voličov mohlo hlasovať v referende, z toho je 108-tisíc prvovoličov. Od roku 1974 je to druhé referendum, vtedy po páde vojenskej chunty Gréci hlasovali o republike.
Každý druhý
mladý človek do 25 rokov je nezamestnaný. Celková nezamestnanosť je 26 %, medzi mladými ľuďmi je to 55 %. Takmer 64 % Grékov vo veku 18 až 34 rokov žije so svojimi rodičmi.
Prvý bankrot
zažili Gréci už v 4. storočí pred naším letopočtom. Vtedy si požičalo 13 gréckych mestských štátov od slávneho chrámu v Delfách. Od osamostatnenia v roku 1930 sú stále vo finančnej kríze.
Korupcia
stojí krajinu ročne 8 až 10 % HDP. Grécko v roku 2014 bolo jednou z najskorumpovanejších krajín v EÚ.
Odchod z eurozóny
Ak by Grécko odišlo, stálo by to až 227 miliárd eur, ak zostane, náklady na Grékov budú polovičné - 127 miliárd eur.
