Na tom, ako necháte vidličku a nôž po jedení, záleží: Odhaľte tajnú reč príboru na tanieri!

V Thurzovom dome v Banskej Bystrici si môžu návštevníci pozrieť, odkedy a aký príbor používali naši predkovia, pod akými pochúťkami sa prehýbali ich stoly, či ako ich prestierali.

Okrem etikety a vývoja stolovania na výstave prezentujú aj históriu firmy Sandrik Berndorf s viac ako storočnou tradíciou výroby príborov. „Výstava prináša netradičný pohľad na spôsoby stolovania mešťanov v 18., 19. a na začiatku 20. storočia,“ vysvetľuje kurátor výstavy Filip Glocko s tým, že príbor sa začal používať už v 17. storočí.

„Naši predkovia si dávali na stolovaní veľmi záležať a bola to udalosť, pričom mali aj viacero chodov. V 18. storočí stôl doslova prekypoval. Dávali naň misy s omáčkami, ovocie či veľa ozdôb. V 19. storočí začali ozdoby zo stolov ustupovať, ľudia sa totiž chceli pri jedle rozprávať a preplnený stôl ozdobami im bránil, aby na seba videli,“ hovorí Glocko. Príbor bol v tom období strieborný, no časť z neho tvorila aj slonovina.

„Zaujímavosťou je aj naša čajová súprava, ktorá je európskou raritou. Je to meissenský porcelán z roku 1860, pričom na každom kuse je zobrazený iný spevavý vták. Meissenský porcelán vytvoril nemecký alchymista a bol taký kvalitný, že sa vyrovnal čínskemu porcelánu,“ dodáva Glocko.

Vínová polievka pre chorého

Do kávovej šálky sa dá polovica vína a polovica vody, vleje sa do nádoby a nechá sa variť.
7 deka (4 lóty) cukru sa zľahka na citróne otrú, potlčú sa v mažiari, dajú sa do hrnčeka aj s dvoma žĺtkami a miešajú sa vareškou až do spenenia.
Do toho sa za stáleho miešania prilieva víno a mieša sa na teple, kým nezhustne.
Potom sa vleje do nachystanej misky, pridá sa opečená žemľa a polievka pre chorého je hotová.