Oveľa zaujímavejšie je však to, čo zistíte, keď ju stretnete zoči--voči. Čerstvá šesťdesiatnička vyžaruje energiu o polovicu mladšej ženy, má jeden veľmi špeciálny recept na šťastný život a keby ju v temnej uličke vraždili, dokáže kurióznym spôsobom privolať pomoc.
Hoci máte za sebou desiatky filmových či divadelných postáv, väčšina ľudí si vás stále spája najmä s kultovou komédiou Pelíšky. Veľmi bolo cítiť zhorené vlasy, keď vám Bolek Polívka zastrčil do účesu horiaci prskavku?
(smiech) Skôr bol väčší strach. Komu naozaj vlasy trochu páchli, bol Jaroslav Dušek. On si už potom lepil príčesky, aby to mohli natáčať opakovane, lebo svoje vlasy mal dávno spálené. Ja som si však hovorila: Nedá sa nič robiť, aj keď mi tie vlasy zhoria, tento záber nesmiem skaziť. Lebo keby som dala najavo, čo i len mihnutím oka, že viem o tom, že tam mám tú prskavku, nebolo by to ono. Dala som do stávky svoje vlasy a hovorila som si, že aj keď povie ten Hřebejk stop neskôr a mne bude horieť hlava, zober to čert, tento záber bude dobrý. A bol! (smiech) Tiež si hovorím, že možno už môžem zatrepať krpcami, Pelíšky po mne ostanú. A tiež Román pre ženy, ten sa páči v Česku. Každé Vianoce, keď to dávajú v televízii, tak si pomyslím: Ja som už tiež film pre pamätníkov.
Po kom máte herecké gény, to rozoberať netreba. Máte v sebe aj krv otca – seizmológa a geofyzika?
Keď bola mama tehotná, ešte na vysokej škole, tak jej jeden z profesorov prorokoval, že jej potomok bude riešiť rovnice na javisku. Keď sa tak nad tým zamyslím, v prenesenom zmysle slova niečo na tom je. Nie som ten spontánny herec, ale každú scénu si najprv prejdem v hlave, všetky významy... Ono, naozaj riešim rovnice na javisku.
