Alanovi a jeho manželke Nikki sa pred rokom a pol narodil synček Wil. Po zistení, že dieťatko trpí Downovým syndrómom, sa mu zrútil celý svet. "Vnútro som mal doslova rozbúrené emóciami, väčšina z nich však nebola príliš pozitívna," priznáva dnes mladý muž. Spočiatku si myslel, že ich rodina bude synčekovým zdravotným hendikepom trpieť, s postupom času však prichádzal na to, ako veľmi sa mýlil. Otec piatich detí dnes priznáva, že práve Wilovo posthnutie ho zbavilo akéhokoľvek strachu a predsudkov.
Maličký chlapček sa aj napriek Downovmu syndrómu teší detstvu ako každé iné dieťa. Zo všetkého najviac však miluje napodobňovať lietanie. "Keď bol ešte maličký, často ležal na brušku a zdvíhal ruky a nohy do vzduchu, ako keby túžil lietať. Žiadne z našich detí to nikdy predtým nerobilo," prezradil obetavý otec. Po tom, čo ho raz otec zazrel rozprestierať ruky a nohy do vzduchu, mu skrsol v hlave originálny nápad. Vytvoriť sériu portrétov, v ktorých jeho syn bude skutočne lietať a splniť tak jeho detský sen. Na fotografiách Alan zachytáva svojho syna pri bežných činnostiach, počnúc rannou hygienou v kúpeľni, raňajkami až po prechádzku s ostatnými deťmi či hašterenie sa s ostatnými súrodencami. Dokonalá optická ilúzia je vytvorená jednoduchým trikom. Alan na každej fotke svojho syna držal, pri úprave však z fotky odstránil seba, aby vzbudzovali dojem, že malý chlapec má nadprirodzené schopnosti.
Originálne fotografie sa razom stali hitom, preto sa Alan rozhodol, že nimi nielen poteší seba a blízkych, ale že poslúžia na dobrú vec. Z fotografii vytvoril kalendár, ktorého výťažok pôjde na dve nadácie, venujúce sa ľuďom s Downovým syndrómom. Rodina okrem toho spustila vlastnú kampaň s názvom Kickstarter a na svojom Youtube kanáli sa venuje tématike Downowho syndrómu, aby dodala optimizmus do života aj ďalším rodinám. Podľa Alanových slov napriek počiatočnému strachu a nedostatku informácií o tejto chorobe rozkošný chlapček otvoril jemu, ale i celej rodine dvere do úplne nového sveta, ktorý je rovnako krásny ako ten, ktorí poznali doposiaľ. Rozžiariť detské očká svojho syna jednoduchými a zábavnými fotografiami bolo preto to najmenej, čo mohol Alan pre svojho syna urobiť.
