Začiatok a koniec stredoeurópskeho času určuje vládne nariadenie, ktoré stanovilo zmeny času do roku 2016. Na tzv. zimný čas najbližšie opäť prejdeme 25. októbra, keď si ručičky hodiniek vrátime o hodinu späť, teda z 3:00 na 2:00.
Zmena času má veľa prívržencov, ale aj odporcov. Slovensko ako člen Európskej únie sa zaviazalo dodržiavať zmeny letného a zimného času. Pre zachovanie, či zrušenie letného a zimného času existujú výhody aj nevýhody. Medzi pozitíva patrí jednak efektívnejšie využitie denného svetla v rámci dňa, pričom v produktívnom čase je viac svetla.
Posunutie súmraku na menej dôležitý čas štatisticky znižuje počet dopravných nehôd. Nevýhody sú dve. Jednak to je porušený biorytmus u ľudí, ale aj problémy s komunikáciou a cestovaním medzi krajinami, kde sa čas nemení. Pôvodne naplánovala Európska únia koniec letného času do roku 2011, potom sa však plán zmien predĺžil na ďalších päť rokov.
Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. V roku 1999 sa prvýkrát letný čas končil v októbri, dovtedy sa stredoeurópsky čas začínal koncom septembra. Niektoré štáty letný čas nemajú.
Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé - 12 hodín. So zmenami času skoncovali aj v Rusku, kde sa čas menil naposledy na jar 2011. Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Ľudia, ktorí v lete vstávajú pred siedmou hodinou ráno, však napríklad minú viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer.
