Horšie od nás na tom sú už len krajiny s alarmujúcimi problémami v tejto oblasti. Paradoxom je, že nás predbehla Indonézia, o priečku nižšie bola Brazília. Zisťovali sme, či je situácia s našou ekonomikou skutočne taká zlá.
Americká agentúra Bloomberg zverejnila rebríček krajín, ktoré sú na tom ekonomicky najhoršie. Na prvom mieste skončila Venezuela s tzv. „indexom biedy“ až vyše 86,5. Druhé miesto obsadila Argentína, tretie Južná Afrika. Slovensko obsadilo 14. miesto z 15-tich. Ekonómovia brali pri zostavovaní rebríčka do úvahy mieru nezamestnanosti a inflácie.
Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra si však z takéhoto hodnotenia ťažkú hlavu nerobí a riadi sa názorom Inštitútu Finančnej politiky (IFP). „Tento nelichotivý výsledok je dôsledkom problematickej metodiky výpočtu indexu. Ten jednoducho sčíta mieru inflácie a nezamestnanosti v danej krajine, čo je pri hodnotení biedy problematické. Povedané jednoducho: merať biedu nominálnou veličinou, akou je inflácia, nie je správne. Podstatné totiž nie je to, koľko stojí chlieb, ale to, koľko chleba si ľudia môžu reálne kúpiť,“ tvrdí analytik IFP Branislav Žúdela. Či ide o stav trvalý, alebo dočasný a čo to pre Slovensko vôbec znamená, sme zisťovali aj u odborníka z Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie (INESS) Radovana Ďuranu.
„Slovensko sa do rebríčku dostalo len kvôli tomu, že má 7. najvyššiu mieru nezamestnanosti v EÚ. Pred nami sú v rebríčku všetky krajiny EÚ, ktoré majú vyššiu mieru nezamestnanosti. Určite sa dá súhlasiť s tým, že keď ekonomika nedokáže zamestnať ľudí, je to veľký spoločenský a ekonomický problém,“ hovorí Ďurana s tým, že naša situácia nie je zďaleka taká zlá ako v Grécku či vo Venezuele.
Slováci si myslia, že sa zdražovalo
Analytici Poštovej banky opísali fenomén zvaný pocitová inflácia. To znamená, že spotrebitelia majú pocit, že zdražovanie v obchodoch je výraznejšie, než aké v skutočnosti je. Máme totiž tendenciu pokles cien takmer nevnímať a rast cien, naopak, zveličovať. Štatisticky u nás v tomto roku ceny nielenže nerástli, ale stagnovali, alebo dokonca klesali.
„Viac než dvadsaťročná slovenská história si takýto cenový vývoj nepamätá, pretože aj v období hospodárskej krízy cenový rast síce spomalil, ale nikdy sa nedostal do záporných čísel. Približne štvrtina našich domácností si však myslí, že cenová hladina sa u nás minulý rok nezmenila. Až tri pätiny domácností si myslia, že ceny sa vlani zvýšili,“ hovorí analytička Jana Glasová.
