Napriek tomu, že v USA sa dostala medzi 100 najhorších fi lmov všetkých čias a ani v Rusku nepatrí medzi top filmy, u nás je to stále jedna z najobľúbenejších vianočných rozprávok. Legendárnu ruskúrozprávku o kre-hučkej, ale pracovitej Nastenke, ktorá zahorí láskou k samoľúbemu Ivánuškovi, začal nakrúcať režisér Alexander Rou ešte v marci v roku 1964. Keďže v okolí Moskvy v tom čase nebolo široko-ďaleko snehu, na nakrúcanie sa štáb aj herci vybrali až za polárny kruh na pol ostrov Kola.
Šetrili
Nakrúcanie bolo náročné. Herci naozaj mrzli a brodili sa po pás v snehových závejoch, v lete sa zasa Marfa a Nasťa kúpali v špinavom rybníku plnom pijavíc. To však nebolo všetko. Náklady na nakrúcanie natoľko vzrástli, že sa šetrilo všade, kde sa dalo. Zašlo to až tak ďaleko, že cibuľa slúžila ako jablká. V jednom z rozhovorov si na to pospomínala aj Inna Čurikovová (71), ktorá v Mrázikovi stvárnila rozmaznanú Marfušu. „Rekvizitárka bola veľmi šetrná. Fakt je, že na stôl nachystala pečené prasiatko, olivy namiesto očiek a mnoho ďalších dobrôt,“ spomína Inna.
„Háčik bol však v tom, že všetko poliala benzínom, aby sme hostinu nezjedli. Tri dni sme to nakrúcali, tvárili sa najedení a spokojní, ale tri dni nám pod nosom smrdel benzín,“ hovorí predstaviteľka Marfuše, ktorá priznala, že aj namiesto mlieka v skutočnosti popíjala len zafarbenú vodu, keď čakala v lese na Mrázika. A to ešte nebolo všetko. „Keď som čupela pod jedličkou, mala som jesť jablko, ale podstrčili mi cibuľu. Musela som ju chrúmať a ešte sa tváriť, že jem šťavnaté jablko! Až mi slzy tiekli,“ priznala.
Škrata
Asi ťažko by sme hľadali dievčinu, ktorá by si chcela zahrať takú škratu, akú hrala práve Inna. Ona z nej však bola nadšená. „Veľmi som túžila zahrať si Marfušku a priala som si, aby bol Alexander Rou so mnou spokojný.“ Zrejme bol, pretože aj samotnú herečku pri prvom premietaní zachvátila panika.
„Veľmi som sa sama sebe nepáčila. Keď som si ešte pred nakrúcaním chcela namaľovať mihalnice, prišiel režisérov asistent a povedal, že to v žiadnom prípade, pretože musím byť škaredšia ako hlavná hrdinka. A tak som aj vyzerala. V skutočnosti som bola rozhodne krajšia,“ zdôrazňuje so smiechom dnes elegantná a jedna z najobľúbenejších moskovských herečiek. Darí sa jej nielen na javisku, ale aj v súkromí. Ešte koncom 60. rokov sa zoznámila s vtedy začínajúcim režisérom Glebom Panfi lovom, s ktorým žije v manželstve dodnes a majú spolu syna. Mimochodom, lúskanie orechov zubami jej zostalo...
Platonická láska
Úplne iný život ako Marfuša mala jej nevlastná sestra Nastenka. V čase, keď
sa Mrázik začal nakrúcať, mala Natália Sedychová (66) pätnásť rokov a nielen v rozprávke sa jej hlava zakrútila z Ivana, teda Eduarda Izotova († 66),
ale aj v skutočnosti. „Bola to detská láska, bol krásny ako rozprávka. Veľmi ľahko som sa zamilovala. On však o tom nevedel,“ priznala pred pár rokmi Sedychová. Zostalo teda len pri prvom bozku a platonickej láske. Mrázik síce nie je v Rusku taký populárny ako na Slovensku a v Česku, ale Sedychová si naň ešte občas v rozhovoroch zaspomína:
„Pri nakrúcaní som mrzla, ale vydržala som. Mali sme tam vyhriaty autobus a kávu. Scéna, keď Nastenka sedí pod vysokým stromom a Mrázik sa jej pýta, či jej je teplo, sa nakrúcala veľmi dlho, pretože kameraman potreboval dobré svetlo.“ Sen o tom, že raz bude Natália veľká divadelná a filmová herečka, sa jej nesplnil. Mala až príliš slabučký hlas. Natálii sa však nedarilo ani v osobnom živote. Vydala sa za skladateľa Viktora Lebedeva, s ktorým má syna Aljošu. Po desiatich rokoch sa však rozviedli a Aljoša sa odsťahoval za svojím otcom.
Šmelinár Ivánuška
Ani slávny Ivánuška, teda Eduard Izotov (†66), veľkú dieru do sveta neurobil. Vo filmoch sa mu ušli len vedľajšie úlohy, až sa z nich nakoniec vytratil nadobro. Dokonca sa povráva, že ho ešte za éry ZSSR zavreli za špekulácie s valutami. Keď si zlomil bedrový kĺb, zostal odkázaný na invalidný vozík a v roku 2003 zomrel, údajne na psychiatrii. Po smrti je už aj samotný Dedo Mrázik, ktorého si zahral Alexander Chvylja († 71). Preslávil sa aj tým, že dlhé roky účinkoval na silvestrovských večierkoch v Kremli ako Dedo Mráz.
Baba Jaga je chlap
Georgij Milljar alias Baba Jaga zomrel len štyri mesiace pred svojou deväťdesiatkou a aj to bol ešte stále pomerne čulý. Do poslednej chvíle nakrúcal filmy a plánoval veľkú oslavu. Pochádzal z bohatej rodiny, pretože jeho starý otec z matkinej strany vlastnil zlaté bane. Bohužiaľ, len do Veľkej októbrovej revolúcie (1917), pretože potom im všetko zhabali. Za svojej bohatej hereckej kariéry nakrútil takmer stovku filmov. Bol známy aj tým, že sa rádprezliekal, dokonca v divadle, kde zo začiatku robil kulisára, zaskakoval za Popolušku. Bol taký všestranný, že si aj kostým pre Babu Jagu v Mrázikovi navrhoval sám.
Legendárna hláška:
Mrázik: - Je ti teplo, dievčatko?
Marfuša: - Čo ti šije, somár starý?
