Začiatkom januára by sa teriér dožil svojich 13. narodenín, keby sa mu zdravotne nepriťažilo... Svojho miláčika tak musel dať herec uspať. Teraz si spolu s manželkou Jelou (64) musia zvykať na život bez svojho zvieracieho priateľa. A to práve v zložitom čase, keď sám Slezáček bojuje s rakovinou.
Jedenásťročný jemnosrstý pšeničný teriér Klork alias seriálový Dunčo, ktorý obľúbeného herca sprevádzal na každom kroku a bol už akoby jeho nepísaným poznávacím znamením, od minulého týždňa odpočíva v psom nebi. „Klork postupne úplne ohluchol, oslepol a stratil čuch. Prestával sa orientovať v byte a už nás ani nespoznával,“ hovorí smutne Slezáček.
„Už som s ním nikde nemohol chodiť, ani len do kaviarne, kde so mnou vždy sedával aj dve hodiny, lebo nevydržal. V noci začal štekať, zavýjať a každú chvíľu plakal. Ja som chorý, manželka má problémy s nohami a aj o pol druhej sa pýtal von. Keď sme sa vrátili, o pol hodiny chcel ísť zase,“ opisuje herec trápenie svojho zvieracieho spolupútnika. Po čase Klork stratil aj orientáciu, do všetkého narážal a nevedel si nájsť ani misku s vodou. Hoci to bolo jedno z najťažších rozhodnutí, Slezáček spolu s manželkou Jelou chceli utrpenie svojho štvornohého priateľa skrátiť. „Veľmi o tom nerozprávame. No manželka odviezla psíka uspať. Odovzdala ho, zaplatila a išla preč...“ povie tichým hlasom herec a na chvíľu sa odmlčí.
Ako dieťa
Tri dni po Mikuláši tak v byte u Slezáčkovcov zavládol smútok. Klork bol nielen hereckou hviezdou, ale aj právoplatným členom ich domácnosti. Keďže manželia nikdy nemali potomkov, akoby bol ich dieťaťom. „Bol to náš šéf a chodil s nami úplne všade,“ priznáva Slezáček. Ten o náhrade za milovaného Klorka nechce ani počuť a ukazuje nám báseň, ktorú psíkovi napísala manželka Jela dva dni pred jeho smrťou. „Srdce sa unavilo, to srdce, ktoré bilo ako zvon... Zostala po ňom miska vody a priestor, ktorý vlastnil, vlastne celý dom... A dvaja smutní ľudia v ňom...“
Hviezda z útulku
Dostať sa na dosky SND je snom každého začínajúceho herca. Slezáčkovmu psovi Klorkovi sa to však úspešne podarilo. Svoju „hereckú“ kariéru začal v predstavení O myšiach a ľuďoch. „Priniesli nám ho spolu s ďalšími dvoma psíkmi z útulku a musel prejsť riadnym konkurzom,“ spomína si na osudové stretnutie herec. Klork sa v Národnom divadle rýchlo osvedčil. „Keď sa išiel klaňať, mal najväčší potlesk a aplauz. Zatienil aj hlavnú hviezdu Milana Bahúla, ktorého to nahnevalo,“ povie šibalsky Slezáček.
Nakoniec si ho spolu s manželkou v apríli 2006 z bratislavského útulku zobrali domov a žil s nimi dlhých osem rokov. Postupne sa stal aj neodmysliteľnou súčasťou manželskej dvojice Blichárovcov v jojkárskom seriáli Panelák. „Cvičil s nami, nikde sme nemohli ísť so ženou sami, ani do kina. Všade chodil s nami, aj na dovolenku autom. Tak precestoval Chorvátsko aj Piešťany, dokonca sa zoznámil s prezidentom Gašparovičom,“ smeje sa pri spomienkach hrdý pán. A nezabudne dodať, že práve Klork ako najznámejší televízny pes na Slovensku priniesol Paneláku aj detských divákov. „Keď som bol v Piešťanoch alebo hocikde na ulici, všetci ho oslovovali Dunčo. A mňa si až tak veľmi nevšímali, čo ma hnevalo, lebo len on pútal pozornosť,“ vysvetľuje seriálový Emil Blichár. Dunčo z Paneláka dokonca zatienil aj hereckú legendu Milku Vášáryovú. „Všetci fotografi jej dali pokoj a my sme boli stále fotení. Vtedy som povedal jej nebohému manželovi Milanovi Čorbovi, že musia do Piešťan chodiť vtedy, keď tam nebude Slezáček so psom, lebo ináč nemajú šancu...“ uzatvára herec, ktorý prišiel o najvernejšieho priateľa..
Báseň pre Klorka
(napísala ju Slezáčkova manželka)
Bim - Bam - Bom,
srdce sa unavilo,
to srdce, ktoré bilo ako zvon.
Zvoní na veži
bim - bam - bom,
dynamický život utíchol.
Zostala po ňom miska
„živej vody“ a priestor, ktorý vlastnil,
vlastne, celý dom.
A dvaja smutní ľudia v ňom...
