Pani Janet Fayová mala už 66 rokov, ale na svoj vek sa cítila výborne. Bola síce vdova, mierne plnoštíhla a prešedivená, no finančne zabezpečená a vôbec nemala pocit, že posledné roky života treba stráviť osamote. Ešte stále túžila po láske a vyrovnanom vzťahu, preto pravidelne posielala do zoznamovacej kancelárie, výstižne nazvanej Klub osamelých sŕdc, listy s ponukou: „Osamelá, zabezpečená, spoločenská, touto cestou hľadá...“ A potom čakala. Jej rodina ju varovala a pripomínala jej plno prípadov, keď žena naletela sobášnemu podvodníkovi a prišla nielen o česť, ale aj o majetok. Vdova Fayová len hodila rukou - jej sa nič také nemôže stať, má už svoje roky a skúsenosti.
Pán Charles Martin so sestrou
Týždeň pred koncom roka 1948 jej odpovedal pán Charles Martin a jeho list ju uchvátil. Vyjadroval sa ako básnik, zároveň však bol seriózny, plný pokory a úcty. Chápal ju a ponúkal jej priateľstvo. Vraj 30. decembra bude mať cestu okolo, mohol by sa u nej zastaviť. Vdova Fayová súhlasila a keď Charles Martin zazvonil pri jej dverách, okamžite sa doňho zamilovala. Bol síce podstatne mladší ako ona, ale jeho správanie a najmä schopnosť konverzovať s dámou ju presvedčili. On bol ten pravý, s ním jej život opäť rozkvitne! Od vzrušenia nedokázala takmer zaspať. Na druhý deň prišiel Charles Martin opäť, teraz však v spoločnosti veľmi tučnej ženy s uplakaným výrazom. Predstavil ju ako svoju sestru Marthu. Stalo sa nešťastie, tvrdil Charles, v hoteli mu ukradli peňaženku s dokladmi a peniazmi, preto musí predčasne ukončiť pobyt a vrátiť sa do New Yorku. „To neprichádza do úvahy, môžete zatiaľ bývať u mňa,“ vyriešila situáciu vdova Fayová.
Rýchly koniec
Život vdovy Fayovej tak nabral rýchlosť, o akej ani nesnívala. Bola zamilovaná a Charles bol očarujúci. Jeho tučná sestra už menej, ale dala sa zniesť. Vdova už 4. januára 1949 prišla do banky, zrušila účet a vybrala všetku hotovosť aj s rodinnými šperkmi. Potom s dvojicou odcestovala do New Yorku, pričom svojej rodine nič nepovedala. Vytúžená láska ju takpovediac pripravila o rozum. S Charlesom začali hovoriť o svadbe a po príchode do jeho bytu mala pocit, že by mohli žiť ako manželia už hneď. To znamenalo spávať v jednej posteli. Nepáčilo sa to však jeho sestre Marthe. Tá začala vykrikovať, že kým nie sú s Charlesom zosobášení, nemôžu spolu spávať. 9. januára prišlo finále: Martha nachytala vdovu Fayovú, ako sa objíma s Charlesom a opäť vypukla hádka. Vdova Fayová rezolútne vyhlásila, že buď odíde Martha, alebo ona. Odišla Martha. Ale len do kuchyne, vzala si kladivo a začala ním vdovu Fayovú tĺcť po hlave. Potom jej omotala okolo krku uterák a zaškrtila ju. Vdova Fayová sa už nikdy nedozvedela, že Charles Martin sa v skutočnosti volá Raymond Fernandez a je sobášnym podvodníkom, jeho „sestra“ Martha je jeho milenkou a obaja tvoria vražedný podvodnícky pár zameraný na okrádanie starších a osamelých žien.
Liečivý čaj
Vdovu Fayovú stihol Raymond Fernandez poblázniť a ošklbať za desať dní. Boli však ženy, na ktoré mu stačili aj tri dni. Keď sa potom taká nešťastnica spamätala a zistila, že Raymond je preč a ona je bez majetku, radšej od hanby ani nešla na políciu. Našli sa aj také, ktoré Fernandeza a Marthu prekukli, ale zvyčajne už bolo neskoro. Najhoršie skončila Myrtle Youngová (†42), ktorá sa za Raymonda dokonca vydala a jeho „sestra“ Martha im bola za svedka. Hneď po svadbe Myrtle vybrala svoj bankový účet, aby spolu strávili medové týždne. Tie sa však skrátili na pár dní, chorobne žiarlivá Martha sa na novomanželov zavesila a snažila sa zabrániť, aby Raymond s Myrtle spával. Tá čoskoro pochopila o čo ide, dostala nervový záchvat a začala sa vyhrážať políciou. Na upokojenie jej dali vypiť „liečivý“ čaj, v ktorom rozpustili celú dózu tabletiek na spanie. Keď Myrtle začali brať driemoty, Raymond s Marthou ju obliekli, vzali jej dali cestovnú tašku a odviezli ju na autobusovú stanicu. Kúpili jej lístok a posadili ju do autobusu smerujúceho do jej rodného mesta. Myrtle v autobuse potichu a nenápadne zomrela na predávkovanie a do rodného mesta docestovala už len jej mŕtvola.
Urobím pre teba všetko
Paradoxom je, že Raymond Fernandez a Martha Becková boli spolu tiež vďaka zoznamovaciemu inzerátu. Osamelá tučná Martha ho uverejnila pred Vianocami v roku 1947 a prišla jej jediná odpoveď - od bohatého obchodníka Raymonda Fernandeza žijúceho v New Yorku. Všetko bolo podľa bežnej schémy – Raymond Marthu navštívil, očaril ju, vyspal sa s ňou a keď zistil, že je chudobná a nemá žiadne úspory, opustil ju. Problém bol, že Martha sa doňho šialene zamilovala a Raymonda sa nemienila vzdať. Bola ochotná pre to urobiť všetko – presťahovala sa k nemu do New Yorku, svoje dve deti (4 a 3) dala do útulku a vôbec jej neprekážalo, že nie je bohatým obchodníkom, ale sobášnym podvodníkom. Dokonca mu ponúkla svoju pomoc pri písaní odpovedí na inzeráty a výbere budúcich obetí.
Dvojnásobná vražda
Rok trvala kariéra tejto čudesnej dvojice. Stihli podviesť množstvo osamelých žien a zanechali po sebe štyri mŕtvoly. Najtragickejší bol posledný prípad: po niekoľkotýždňovej „milostnej“ korešpondencii sa rozhodli navštíviť 41-ročnú vdovu Delphine Downingovú, ktorá mala dvojročnú dcérku a veľmi jej túžila nájsť nového otecka. Po týždni nadšenia z novej lásky, začala mať mladá vdova podozrenie, že Raymond so „sestrou“ Marthou na ňu niečo hrajú. Vražedné duo zacítilo nebezpečenstvo a aby nič neprezradila polícii, omámili ju tabletkami na spanie a potom ju Raymond zastrelil. Jej telo zakopali v pivnici. Dvojročnú dcérku Martha vlastnoručne utopila v kýbli s vodou. Dvojica potom šla do kina a po návrate sa začali baliť, aby nenápadne zmizli. Už to našťastie nestihli. Susedia privolali políciu, pretože im bolo podozrivé, že Delphine sa stratila a v jej dome bývajú cudzí ľudia. Raymonda a Marthu 28. februára 1949 zatkli. Keď v pivnici našli zabetónované dve mŕtvoly, ženskú a detskú, z ich prípadu sa stala celonárodná senzácia a médiá duo nazvali Lonely Hearts Killers – Vrahovia osamelých sŕdc.
Trest
Súd oboch odsúdil na trest smrti a 8. marca 1951 ich v jeden deň popravili vo väznici Sing Sing na elektrickom kresle. V noci pred popravou napísala Martha Raymondovi milostnú báseň, v ktorej mu vyznala svoju lásku až za hrob. Raymond jej odpovedal, že ju navždy miluje. Mnoho citlivých duší nad príbehom tučnej Marthy a nešťastného Raymonda vyronilo ľútostivé slzy a dodnes nikto nevie, či Marthina bezcitnosť nebola len výsledkom chorobnej tučnoty, výsmechu okolia a túžby po láske. Nech je, ako je, iný trest ako smrť si za vraždu štyroch ľudí nezaslúžili.
Martha Becková (1919 - 1951)
Merala 160 cm s hmotnosťou 110 kilogramov. Pre poruchu žliaz jej prsia narástli už ako deväťročnej a pre tučnotu sa jej vysmievala aj vlastná matka. Muži o ňu neprejavovali záujem a Martha sa pretĺkala životom ako balzamovačka v pohrebnom ústave a zdravotná sestra. Napokon otehotnela - ako výsledok náhodných známostí: v roku 1944 porodila dievčatko a o rok neskôr chlapca. Martha vo svojom srdci však stále túžila po veľkej láske a pravom mužovi, ktorý ju bude milovať aj napriek tučnote. Napísala jediný zoznamovací inzerát, na ktorý jej prišla jediná odpoveď: od Raymonda Fernandeza. Tým sa jej túžba po láske osudovo naplnila.
Raymond Fernandez (1914 - 1951)
Nebol to žiadny krásavec ani vzdelanec, plešinu si maskoval parochňou, ale mal to, čo ženy priťahovalo. Bol pozorný, vyžaroval úctu a pochopenie a dokonalo sa správal. Každá žena mala pri ňom pocit, že je kráľovná. Fernandez mal manželku a deti a zlom v jeho živote nastal po ťažkom úraze hlavy, keď sa mu chorobne zmenila osobnosť. Zostala mu výrečnosť i spoločenské správanie, stal sa však bezcitným a agresívnym. S rodinou stratil kontakt a začal sa venovať činnosti, na ktorú mal najlepšie predpoklady – klamaniu a okrádaniu dôverčivých žien.
Staňte sa fanúšikom Krimi magazínu na Facebooku!
