TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. Štáty by mali podľa neho sami rozhodnúť, akú formu pomoci zvolia, a to bez príkazu povinného finančného či materiálneho príspevku. "Prijatie tejto reformy je reálnou ukážkou, aké dôležité je ponechanie práva veta v kľúčových oblastiach presadzovania národnoštátnych záujmov," skonštatoval Blanár s tým, že pri tomto hlasovaní nebolo možné uplatniť právo veta. Aj preto bol návrh, napriek nesúhlasu SR i ďalších štátov, schválený.
Nový pakt nie je podľa neho dlhodobo udržateľným riešením. Nelegálnu migráciu vníma ako obrovskú výzvu, ktorej Európska únia (EÚ) čelí, podľa Blanára je však povinnosťou riešiť ju predovšetkým v súlade so suverénnymi záujmami krajiny. Treba si podľa neho priznať, že ochrana schengenského priestoru proti nelegálnej migrácii nie je dostatočná a nový migračný pakt tento problém nevyrieši. "Opakujeme, že je potrebné sa sústrediť na posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ a rovnako na intervencie a opatrenia v krajinách, odkiaľ nelegálna migrácia prichádza," zdôraznil Blanár.
Európsky parlament v stredu schválil desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri. Jedno zo schválených nariadení stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami alebo prevádzkovou a technickou podporou. Reforma počíta aj s rýchlejším návratom neúspešných žiadateľov o azyl do krajín ich pôvodu. Nové pravidlá by mali vstúpiť do platnosti od mája 2026.
