Keď 13. októbra 1996 odchádzala 35-ročná Sharon Lopatka z domu, svojmu mužovi povedala, že ide navštíviť priateľov do Georgie (USA). Po týždni začal manžel cítiť znepokojenie, lebo Sharon sa mu neozývala a nikto mu nevedel povedať, kde je. Zavolal teda políciu a oznámil zmiznutie. Keď sa policajti dozvedeli, že Sharon väčšinu každého dňa presedela pri počítači, dôkladne ho prehľadali. To, čo tam našli, rozdýchavali dosť dlho, lebo s ničím podobným sa ešte nestretli. Prípad napokon vstúpil do dejín ako prvá vlastná vražda objednaná cez internet.
Stovky hodín
Sharon Lopatka pochádzala z ortodoxnej židovskej rodiny a keď sa v roku 1991 vydala za Viktora Lopatku, konštrukčného robotníka a katolíka, všetci to považovali za vzburu a snahu odtrhnúť sa od rodiny, ktorá ju nútila dodržiavať staré zvyky. Sharon si však spokojne vydýchla, odsťahovala sa k manželovi a pustila sa do internetového biznisu, ktorý bol vtedy ešte v plienkach. Zriadila si vlastné web stránky a okrem iného ponúkala aj porno, najmä to tvrdé, určené pre záujemcov o nekrofíliu, sado-maso či bondáž (zväzovanie). Veľmi rýchlo zistila, že práve toto je biznis, ktorý má vďaka internetu veľkú perspektívu. Aby nalákala zákazníkov, začala ich sama vyhľadávať na internete, četovala si s nimi a ukázalo sa, že jej to ide dobre - mala totiž bohatú fantáziu. Svojim priaznivcom a záujemcom o tvrdé extrémne porno farbisto popisovala, čo všetko by s nimi robila alebo naopak – čo všetko by oni mohli robiť s ňou. Boli to stovky hodín strávených pri počítači a napokon ju tento extrémny zvrátený svet pohltil. Dalo by sa povedať, že jej z toho celého švihlo, keby sa u nej nerozvinula aj ťažká depresia. Do jej komunikácie s klientmi pribúdali zmienky o túžbe byť umučená a zavraždená, najlepšie zaškrtená. Začala byť tým posadnutá, lenže nikto z jej okolia ani len netušil, čo sa jej preháňa v hlave. Trvalo jej pár mesiacov, kým sa z anonymnej internetovej pornokomunity ozval ten pravý, ochotný splniť jej najtemnejšiu túžbu.
Ten pravý
Robert „Bobby“ Glass bol 45-ročný počítačový odborník, po našom „ítečkár“, veľmi cenený vo firme, pre ktorú pracoval. Bol ženatý, mal tri deti a zdalo sa, že mu nič nemôže chýbať. Jeho manželka však neskôr vyhlásila, že mal radšej svoj počítač ako ju, lebo trávil za ním stovky hodín a neustále komusi písal. Bobby Glass sa stal závislý od četovania a extrémneho internetového sexu. S neznámymi ľuďmi si vymieňal svoje sexuálne fantázie, plné sadistického násilia a smrti. Keď manželka jeho komunikáciu náhodou v počítači objavila, dostala šok a nasledoval rozchod. Bobby sa odsťahoval do obytného prívesu pod lesom a tam, už nikým nerušený, pokračoval vo svojich fantáziách ďalej. V auguste 1996 sa cez čet zoznámil so Sharon a obaja si okamžite padli do oka. Sharon mu písala, ako chce zomrieť a Bobby jej popisoval, ako ju vraždí. Ich fantázie sa spojili a podľa polície mala ich mailová komunikácia okolo 900 strán, takže by z nej bol hrubý, i keď dosť jednotvárny román.
Plytký hrob
Napokon sa obaja dohodli na stretnutí a Bobby musel Sharon sľúbiť, že splní jej želanie – umučí ju a zavraždí. Sharon odcestovala do Severnej Karolíny, kde Bobby býval a odvtedy sa nikomu neozvala. Už po týždni však polícia vedela, kde ju hľadať – v jej počítači našli celú jej komunikáciu a napokon aj Bobbyho adresu. Keď prišli s povolením na domovú prehliadku k jeho obytnému prívesu, Bobby bol práve v práci. V prívese polícia našla hrozný neporiadok, smrad, sexuálne pomôcky, tisícky napálených cédečiek a zopár vecí patriacich Sharon. Jej telo objavili asi 20 metrov od prívesu v plytkom hrobe – nahé, so zviazanými rukami a s nylonovým lanom okolo krku. Bobbyho okamžite zatkli a on sa priznal – tvrdil však, že Sharon nezabil úmyselne, ale náhodou, pri sexe, keď sa oddali prílišnej vášni a on ju mal na jej príkaz škrtiť. Na samotnú vraždu totiž nenašiel odvahu. Jeho tvrdenie podporila aj pitva, ktorá na tele Sharon nenašla žiadne stopy po mučení. Obvinenie z vraždy prvého stupňa súd zmenil na náhodné zabitie a pridal aj obvinenie z prechovávania detskej pornografie. Nešťastný Bobby Glass, ktorý sa stal obeťou svojej zvrátenej fantázie a možností, ktoré poskytoval internet, putoval na tri roky do väzenia. Vyviazol relatívne ľahko, slobody sa však nedožil. Dva týždne pred prepustením, 20. februára 2002, dostal infarkt a zomrel.
Hľadali vraha
Prípad Sharon Lopatka vyvolal nesmierny záujem verejnosti a podnietil desiatky úvah o tom, aký vplyv bude mať internet na sexuálnych deviantov (úchylov) a či by nebolo lepšie porno a sex na internete zakázať. Sharon aj Bobby boli sexuálni devianti - ona masochistka a on sadista, Sharon bola navyše unikátna tým, že si priamo objednala vlastnú smrť. Internet im len umožnil ich vzájomné stretnutie a napokon aj splnenie toho, po čom obaja túžili. Aj na Slovensku máme podobný prípad: „kanibal“ z Kysaku Matej Čurko, ktorý kanibalom nebol (ako dokázala polícia) si svoje obete vyhľadával na internete. Aj on bol deviant, ktorý začal realizovať svoje potláčané fantázie, no na rozdiel od iných sériových vrahov nezabíjal náhodné obete, ale ľudí, ktorí sa rozhodli zomrieť a hľadali svojho vraha. Dokázala to aj internetová komunikácia, ktorú získala polícia z jeho počítača.
Navštívte facebook Krimi magazínu.
