Do nášho jedálnička však bez problémov môžeme zaradiť občas aj ďalšie druhy. Ako napríklad morčacie, husie, kačacie, prepeličie alebo vo vzácnych prípadoch aj pštrosie. Aké majú všetky spomínané výživové hodnoty a čím sú pre náš organizmus prospešné? A v akom množstve?
Klinické štúdie hovoria, že pravidelné jedenie jedného alebo dvoch slepačích vajec denne má blahodarné účinky na naše zdravie. „Vajíčka majú jednu z najvyšších biologických využiteľností bielkovín, ktoré sú v nich zo všetkých potravín. Sú energeticky zdatné a zároveň sú bohaté aj na mikroživiny. Jedno vajíčko má priemerne 6 gramov bielkovín a 5 gramov tukov. Majú vysoký obsah vitamínu B12, B2, selénu, vápnika, zinku či látok, akými sú cholín, luteín či zeaxantín,“ vysvetľuje lekár a výživový poradca Boris Bajer.
Podľa neho by sme ich mali pripravovať čo najšetrnejšie. Napríklad pomalým miešaním na panvici alebo varením vo vode. Tým, že obsahujú aj vyššie množstvo nasýtených tukov, môžu vo veľkom množstve u niektorých ľudí zvyšovať riziko srdcovocievnych ochorení.
„Odporúča sa neprekročiť týždenne priemer 10 až 30 vajíčok. Preferujeme domáce vajíčka, biochov či vajíčka z voľného výbehu - majú lepšie zloženie tukov,“ upozorňuje Boris Bajer.
Kvalita závisí od skladovania a krmiva
Kvalita vajec závisí iba od spôsobu skladovania a od krmiva, ktorým je nosnica kŕmená. Práve to má rozhodujúci vplyv na farbu žĺtka. Presnejšie povedané, jeho zafarbenie ovplyvňuje podiel karotenoidov a xantofylov v krmive. Tieto látky pôsobia okrem iného aj ako farbivo (červené a žlté) a sú zodpovedné za tmavšiu farbu žĺtka (podiel daných látok v krmive sa zvyšuje napríklad kukuricou.
Na ďalších stranách sa dočítate o druhoch konzumných vajec >>>
