Na novom albume máte aj skladbu Jeden deň v Kyjeve. Mali ste potrebu reflektovať momentálnu situáciu?
Zložili sme ju po návšteve Matúša Valla s ostatnými primátormi Vyšehradskej štvorky, ktorí boli za Vitalijom Kličkom v Kyjeve. Odtiaľ cestovali 18 hodín vlakom do Varšavy a tam mu napadla táto pesnička. Napriek tým hrôzam, ktoré sa v Kyjeve dejú, sa ten život derie na povrch a chce nejakým spôsobom rašiť.
Myslíte si, že hudobníci by sa mali venovať takýmto celospoločenským témam?
V našom prípade je to taká normálna vec. Či je to dobré, zostáva na posúdení každej kapely zvlášť. Myslím si však, že umenie všeobecne by malo reflektovať veci, ktoré sa okolo dejú a my to s radosťou využívame.
Budúci rok oslavujete 30 rokov na scéne. Stáva sa vám, že niektoré hity už spievať nechcete, lebo vám už lezú na nervy, ale ľudia si ich stále pýtajú?
Jasné, že sa to stane za takú dlhú existenciu kapely veľakrát. Vtedy si pesničky upravíme do rôznych iných podôb alebo ich nejaký čas nehráme. Máme nejaké tri hity, ktoré momentálne na koncertoch nehrávame, ale niekedy ich zas vytiahneme.
Je to dlhé obdobie, čo spolu fungujete. Nemali ste niekedy ponorkovú chorobu?
Mali sme ich milión. (smiech) To sú vtedy veľké hádky, ale my máme hádky aj pri kreatívnom procese tvorby. O pár dní je všetko v poriadku a zase ideme ďalej. Kapela je rodina a manželstvo, ktoré sme si vybrali. Bitka však zatiaľ ešte nebola. (smiech)
