„Začínala som na recitačných súťažiach, kde som bola vždy veľmi úspešná. Mamina ma išla prihlásiť do základnej umeleckej školy na výtvarný odbor, ale mali plno, tak som sa úplnou náhodou ocitla v hudobno-dramatickom. Totálne ma to tam uchvátilo, pretože som mala skvelú pani učiteľku, ktorá sa nám veľmi venovala. Chodila som tam celú základnú školu, tak som prirodzene chcela ísť na konzervatórium, čo rodičia zo začiatku veľmi odmietali,“ spomína na svoje herecké začiatky.
Od menších postáv k Zrade
Nakoniec rodičov prehovorila, aby sa išli pozrieť na Dni otvorených dverí Súkromného konzervatória v Nitre. „Veľmi sa mi to páčilo, tak som nejako ukecala maminu, aby mi dovolila dať si prihlášku a vyšlo to. Doštudovala som šesť rokov a nevedela som si predstaviť, že by som sa venovala niečomu inému. Štyrikrát ma nezobrali na herectvo na VŠMU, bol to môj obrovský sen, za ktorým som si teda tvrdo išla. Bola som vytrvalá a intenzívne som sa pripravovala. Trikrát som sa prebojovala do posledného kola. Spätne to beriem tak, že to tak asi malo byť. Teraz študujem na VŠMU divadelný manažment. Mám teraz väčší pokoj, že mám v rukách aj niečo iné a viem to veľmi dobre zužitkovať. Dokážem strategicky uvažovať, čo je pre mňa ako herca vhodné,“ vysvetľuje mladá herečka, ktorú ste už mohli vidieť vo viacerých úlohách, napríklad v seriáli Oteckovia alebo Druhá šanca.
Zažil herec Milan Ondrík vo svojom živote zradu?
„Človek na tejto škole spozná veľmi veľa ľudí a nadobudne kontakty. Môj kamarát, herec Lukáš Dóza si zakladal hereckú agentúru a zobral si ma do portfólia. Dostala som svoju prvú epizódnu rolu, až prišiel seriál Iveta, kde som hrala jednu z missiek. Neskôr som s Honzom Hřebejkom robila v Čechách aj seriál Víťaz. Cez také menšie postavy som sa dostala k Oteckom, čo bol taký odrazový mostík. No a teraz hrám v Zrade a najnovšie som začala účinkovať aj v ďalšom seriáli pre televíziu Markíza, o ktorom nesmiem zatiaľ hovoriť.“
