Relax pri sliepkach
Financie však zďaleka nie sú jediná starosť. „Ráno vstaneme a momentálne ako prvé musím ošetriť a previazať Maťovi nohu, lebo je po operácii. Potom idem s ním na záchod, umyjem ho, oblečiem. To už musím byť predtým hotová ja. Musím sa mu postarať o všetko, čo robím aj ja. Nakŕmim ho, dokáže sa najesť sám lyžicou, ale musí to mať pokrájané,“ približuje obetavá mamina. Cez týždeň s ním ide do školy, pričom ho sama vyberá z auta. Tam čaká na chodbe, aby mu bola k dispozícii. Sám sa totiž nenapije ani nedokáže ísť na záchod.
„Zo školy ideme domov, najeme sa, pomáham mu s učením, cvičíme, večer ho osprchujem, oholím. Robím to každý deň, či som zdravá, alebo chorá, či mám náladu, alebo nie,“ povzdychne si. Slovo oddych či dovolenka nepozná. „Relaxujem akurát tak pri sliepkach, ktoré chovám, a keď im dávam jesť, tak sa s nimi rozprávam. Mám šťastie, že bývame u sestry, ktorá mi v živote pomáha...“ Ešte náročnejšie to bolo, kým žila Sofia. „To som mala dvojmo. Ona sa ani neotočila, ju som nosila, musela som ju dať do auta, v zime v bunde sa mi šmýkala, to som mávala dilemu, ktoré dieťa vložím ako prvé do studeného auta napríklad,“ spomína Zuzka. „Idem ako buldog! A dnes som už v pohode!“
Čierne myšlienky
Vzápätí si spomenie na tragédiu z víkendu, keď pod kolesami vlaku zahynula jej menovkyňa: „Takých, ako som ja, alebo ako bola tá mamička nešťastná, je nás strašne veľa. A všetci sme ticho. Ak bola nezamestnaná a stále s tým dieťaťom... Ja, keď som to čítala, som sa rozplakala ako malé dieťa. To sú hrozné situácie, keď fakt neviete, čo idete robiť.“
Na ďalšej strane sa dozviete, ako vyzerá rozpočet Zuzky v porovnaní s jej výdavkami >>>
