Ján Kubančák a Šimon Mackovjak, vedci z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (SAV), odmietli tvrdenie o tom, že červený odtieň polárnej žiary je znakom pálenia kyslíka. "Červená farba v polárnej žiare je spôsobená emisiou fotónov s vlnovou dĺžkou 630.0 nm, ktoré vznikajú pri deexcitácií atomárneho kyslíka," uviedli. Samotným vyžiarením fotónov excitovaný kyslík stratí časť svojej energie, ktorú získal od kozmického žiarenia, ale jeho množstvo sa podľa nich nijako nemení.
Ako nafotili polárnu žiaru naši čitatelia, si pozrite v GALÉRII TU.
Vedci tiež uviedli, že samotná polárna žiara nepredstavuje riziko pre leteckú dopravu. "Nie, komerčné lietadlá lietajú vo výške okolo 10 kilometrov, niektoré vojenské lietadlá lietajú trochu vyššie, no polárna žiara vzniká vo výške 100 - 300 km, teda v extrémne riedkej časti atmosféry," povedal teoretický fyzik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského Samuel Kováčik "Polárna žiara sama o sebe takúto hrozbu nepredstavuje," uviedli Kubančák a Mackovjak.
Tí odmietli aj tvrdenie, že polárna žiara je nebezpečná, pretože kozmické žiarenie preniká až do jadra planéty. Kozmické žiarenie pochádza zo Slnka, z Mliečnej dráhy, alebo v prípade častíc s najvyššou energiou z priestoru mimo našej galaxie. Častice pochádzajúce zo Slnka, ktoré interagujú so zemskou atmosférou a vytvárajú polárnu žiaru, nepredstavujú pre ľudí na Zemi hrozbu. Zemská kôra podľa Kubančáka a Mackovjaka efektívne tieni všetky častice kozmického žiarenia.
